Preskočiť na obsah

Česko-slovenská televízia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z ČST)
Česko-slovenská televízia
Príjem
Krajina Československo Česko-Slovensko
Typ skupiny štátna / verejnoprávna organizácia
Prevádzkované televízie ČST 1 (neskôr F1), ČST 2 (neskôr ČTV, S1), OK 3, TA 3
Založenie 1. máj 1953

Česko-slovenská televízia (súdobé písanie do roku 1990 len, v rokoch 19901992 aj Československá televízia[1]; po česky Československá televize; skr. ČST) bola štátna (ku koncu svojej existencie verejnoprávna) organizácia, ktorá zabezpečovala televízne vysielanie v Česko-Slovensku od roku 1953. Do roku 1959 fungovala ako spoločná rozpočtová organizácia s Česko-slovenským rozhlasom. ČST bola členom Intervízie.

ČST zanikla spolu s ČSFR dňa 31. decembra 1992. Jej faktickými nástupcami sú Česká televize a bývalá Slovenská televízia (neskôr Rozhlas a televízia Slovenska, teraz Slovenská televízia a rozhlas), ktoré však právne vznikli už pred zánikom ČST ako paralelné nové inštitúcie.

ČST mala dlho spočiatku jeden program a časovo obmedzené vysielanie. Denné vysielanie sa začalo v roku 1959.

10. mája 1970 začal vysielať aj druhý program (ČST 2), ktorý bol koncipovaný ako národný, išlo teda fakticky o dve stanice (tzv. národné okruhy) – jednu českú pre Česko a jednu slovenskú (Slovenský okruh) pre Slovensko. Prvý program bol naopak koncipovaný celoštátne a vysielal dvojrečovo česky a/alebo slovensky. Po novembri 1989 bol prvý program premenovaný na federálny okruh F1 a dovtedajší druhý program na českú ČTV a slovenskú S1; národné okruhy sa stali úplne samostatnými vysielacími okruhmi. Na treťom okruhu, ktorý predtým niekoľko rokov vysielal sovietsku televíziu, bol 14. mája 1990 spustený tretí program OK 3, ktorý prevažne preberal vysielanie rôznych zahraničných staníc, a ktorý bol na Slovensku 6. júna 1991 nahradený obdobným vysielaním stanice TA3.

Politické vplyvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj ako ostatné médiá podliehala ČST silnej cenzúre. V šesťdesiatych rokoch bola súčasťou procesu spoločenského uvoľňovania a v auguste 1968 zabezpečovala niekoľko dní vysielanie po okupácii Česko-Slovenska. Po roku 1969 sa naopak stala súčasťou normalizácie ako ďalšie štátne médiá. V priebehu nežnej revolúcie sa zamestnanci ČST veľmi rýchlo pridali na stranu protestujúcich a umožňovali tak šírenie dôležitých správ a prenosov z demonštrácií.

  • 1. máj 1953 – prvé verejné vysielanie (krátke vystúpenie, v ktorom vystúpil František Filipovský); za tento dátum sa považuje aj vznik ČST ako takej. ČST bola spočiatku financovaná štátom – koncesionárske poplatky prišli až neskôr. Jej prvé a zatiaľ jediné štúdio (ďalšie vznikli v priebehu 50. a 60. rokov) sídlilo v Prahe.
  • 25. februára 1954 – vysielanie vyhlásené za pravidelné
  • 1955
    • prvý priamy prenos (išlo o hokejový zápas).
    • (31.12.) vznik štúdia Ostrava.
  • 3. november 1956 – vznik štúdia Bratislava a s ním aj organizácie Česko-slovenská televízia Televízne štúdio Bratislava, neskôr premenovanej na Česko-slovenská televízia v Slovenskej socialistickej republike a v roku 1990 na Slovenská televízia.
  • 1959 – začiatok denného vysielania ČST
  • 1961 – vznik štúdia Brno.
  • 1962 – vznik štúdia Košice.
  • 1966 – zmena používanej technológie záznamu z TRC na AMPEX.
  • 1970
    • prvý farebný prenos (uskutočnil sa z Bratislavy a išlo o majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní vo Vysokých Tatrách).
    • druhý program Česko-slovenskej televízie postupne prechádza z testovacieho vysielania na pravidelné vysielanie.
    • dokončenie prvej etapy výstavby nových televíznych výškových budov na Kavčích horách v Prahe a v Mlynskej doline v Bratislave
  • 1973 – Vysielanie druhého programu ČST od tohto roku plne podporuje farebný prenos.
  • 1975 – Vysielanie prvého programu ČST od tohto roku plne podporuje farebný prenos.
  • 1979 – Dokončený komplex na Kavčích horách, vrátane tzv. budovy televíznych novín. Dovtedy boli pražské štúdiá Česko-slovenskej televízie rozmiestnené na mnohých miestach v Prahe.
  • 1980 – AMPEX začína byť nahradzovaný nosičom 1C alebo tzv. „jednopalcom“ (palec širokým magnetickým pásikom), čo predstavuje skok v záznamovej kvalite, rýchlosti spracovania a väčšej mobilite pri živých prenosoch.
  • 19811983 – ČST začína používať prvé kazetové systémy, v tomto prípade 3/4" U-matíc.
  • 19841985 – ČST prechádza na 1/2" Betacam SP.
  • koniec 80. rokov – zavedenie tretieho programu s vysielaním sovietskej televízie; zavedenie teletextu a stereofónneho vysielania pri vybraných programoch.
  • 1990
    • premenovanie prvého programu na F1 (03.09.1990) a premenovanie druhých programov na ČTV a S1
    • premenovanie "Česko-slovenskej televízie v SSR" na "Slovenská televízia" (ST)
    • tretí program Česko-slovenskej televízie – OK3 (Otvorený kanál tri), frekvenčne prekryl vysielanie z Moskvy[2], na Slovensku o rok neskôr nahradený stanicou TA 3.
    • prvé regionálne vysielanie (Zlín TV).
  • 1. júl 1991 – vznik samostatnej Slovenskej televízie paralelne k ČST.
  • 1992
    • 1. januára – vznik samostatnej Českej televízie paralelne k ČST
    • bol Federálnym zhromaždením prijatý Zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní a základe ktorého vzniká Rada ČSFR pre rozhlasové a televízne vysielanie /za SR boli do nej NR SR zvolení: režisér Igor Ciel, prekladateľ Dušan Slobodník, režisér Fedor Bartko -podpredseda rady a režisér Miloslav Luter/
    • NR SR ustanovila Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie
    • postupné zavádzanie stereo zvuku k obrazu.
    • 31. december – zánik Česko-slovenskej televízie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ministerstvo kultúry SR - 136/1991
  2. Vysílání sovětské televize v bývalé ČSSR

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KÖPPLOVÁ, Barbara, a kol. Dějiny českých médií v datech: Rozhlas – Televize – Mediální právo. Praha: Karolinum, 2003. 462 s. ISBN 80-246-0632-1.
  • MICHALEC, Zdeněk. Tisíc tváří televize: (čtení o televizi). Praha: Panorama, 1983. 255 s.
  • ŠTOLL, Martin. Zahájení televizního vysílání: 1. 5. 1953 – Zrození televizního národa. Praha: Havran, 2011. 212 s. ISBN 978-80-87341-06-3.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]