Čakaň
Čakaň | |
potok | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Prešov |
Obec | Tulčík |
Prameň | Beskydské predhorie |
- poloha | Lieština |
- výška | 398 m |
- súradnice | 49°06′00″S 21°20′21″V / 49,0999°S 21,3392°V |
Ústie | Sekčov |
- poloha | Tulčík |
- výška | 272 m |
- súradnice | 49°05′21″S 21°18′24″V / 49,0893°S 21,3067°V |
Dĺžka | 2,5 km |
Rád toku | VII. |
Číslo hydronyma | 4-32-04-586 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čakaň[1] je potok v geomorfologickom celku Beskydské predhorie[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Sekčov v povodí Torysy. Má dĺžku 2,5 km.[4]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 398 m n. m. v geomorfologickom celku Beskydské predhorie v geomorfologickom podcelku Záhradnianska brázda v poľnohospodárskom extraviláne v poli Lieština v severovýchodnej časti územia obce Tulčík v okrese Prešov v Prešovskom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhozápadným smerom cez poľnohospodársky extravilán obce Tulčík, pravým brehom obmýva úpätie poľa Liesky, ľavým brehom obmýva pole Čakaň, v 299 m n. m. vteká do intravilánu obce Tulčík v okrese Prešov, v 273 m n. m. podteká železničnú trať Prešov – Bardejov, neďaleko v 272 m n. m. ústi do vodného toku Sekčov ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Sekčov ďalej ústi do Torysy.[5] Pramení, preteká a ústi na území obce Tulčík v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku má pôvod v názve poľa Čakaň v obci Tulčík, okolo ktorého potok tečie. Názov poľa bol bez zmeny prenesený na pomenovanie potoka v podobe jednoslovného hydronyma Čakaň ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Pôvod tohto názvu nie je celkom jasný. V názve poľa Čakaň sa reflektujú historické slová čak, čaka od čakať vo význame skryté lovecké stanovište. Možný je aj výklad názvu poľa Čakaň spojený s apelatívom čakan, ktorý ho spája s významom obsiahnutým v slovese ťať, sekať, rúbať, teda miesto upravené, vzniknuté sekaním, rúbaním a následne potok pretekajúci takým miestom, podobne ako pri slovese črchliť.[8][9] Je potrebný ďalší výskum. Hydronymum Čakaň bolo štandardizované v roku 1975.[10] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Čakaň je jedinečným názvom (marec 2024).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 96, 97. .
- ↑ Priebeh vodného toku Čakaň v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] Archivované 2024-03-17 na Wayback Machine [cit. 2024-03-16].
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 68, 69. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (7). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2008, ročník 42, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 35, 36. Dostupné online [2] [cit. 2024-03-17.]
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 96, 97. .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 17. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).