Čelná priehlbina
Vzhľad
Čelná priehlbina (iné názvy: predhlbina, (čelná) predhlbeň, čelná hlbina, zriedkavo čelná predhĺbenina, čelná priehlbeň; angl. foredeep, nem. Vortiefe/Randsenke/Saumtiefe) je:
- v širšom zmysle synonymné označenie panvy predpolia[1][2][3] (pozri nižšie)
- v užšom zmysle najhlbšia časť panvy predpolia medzi čelom nasúvaných príkrovov a oblasťou predhrbu[4] (angl. forebulge)[5]
- skrátene Karpatská čelná priehlbina[6]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Termín (Vortiefe) pôvodol zaviedol E. Suess v roku 1909 na označenie terciérnych trogov v čele Karpát a Álp; dnes sa používa v širších významoch.[7][8]
Ukážky definícií
[upraviť | upraviť zdroj]Ukážky definícií a charakteristík v prvom vyššie uvedenom význame:
- Výraz čelná priehlbina sa používa ako synonymum výrazu panva predpolia.[5]
- Predhlbiny sú čelné molasové panvy pohorí (orogénov), v ktorých spravidla vyznievajú orogenetické deformácie.[9]
- Čelná priehlbina je pomerne úzky sedimentačný priestor vyvinutý pozdĺž celého pohoria, v ktorom spravidla doznievali orogenetické deformácie. Vznikal zvyčajne v čele vrásnených pohorí alpínskeho charakteru v terciéri. Premiestňoval sa s čelom pásma vrásnenia do predpolia. Jeho výplň má typický molasový charakter.[10]
- Čelná priehlbina je mobilná zníženina (zvyšková geosynklinála, exogeosynklinála), ktorá sa nachádza pred vznikajúcim orogénom a prijíma odpadové úlomky zdvíhajúceho sa pohoria[11]
- Nepravá geosynklinála (parageosynklinála) má cyklus vývoja a zániku (tzv. geosynklinálny cyklus). Tento cyklus sa delí na obdobia. V neskoro[m] geosynklinálnom období vznika[jú] korytovité panvy vyplnené molasou; najmladšia je pri vonkajšom okraji, nazýva sa predhlbeň a leží už na predpolí (predpolie je kontinentálna časť na jednom z dvoch horizontálnych koncov geosynklinály, opak hypotetického oceánskeho konca).[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Twiss, R. J., Moores, E. M., 1992: Structural geology. W. H. Freeman and Co., New York, 532 s.
- ↑ Busby, C. J., Ingersoll, R. V., 1995: Tectonics of Sedimentary Basins. Blackwell Science, Malden, 579 s.
- ↑ Einsele, G., 1992: Sedimentary Basins. Evolution, Facies and Sediment Budget, Springer, Berlin, 628 s.
- ↑ Michalík, J., Reháková, D., Kováč, M., Soták, J. a Baráth, I., 1999, Geológia stratigrafických sekvencií. Základy sekvenčnej stratigrafie. Veda, Bratislava, 233 s.
- ↑ a b DeCelles, P.G., Giles, K.A., 1996: Foreland basin systems. Basin Research, 8, s. 105-123
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65
- ↑ Petránek, J.: Encyklopedický slovník geologických věd, 1983
- ↑ Murawski, H., Meyer, W.: Geologisches Wörterbuch, 2010
- ↑ Petránek 1983
- ↑ čelná priehlbina. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 77. (takmer zhodný text je v hesle čelná predhlbeň v Encyklopédii Slovenska)
- ↑ Murawski 2010
- ↑ Petránek, J. Geosynklinála, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2013-04-08]. Dostupné online.