Černá louka (výstavisko)

Černá louka je ostravské výstavisko nachádzajúce sa v centre mesta v blízkosti Divadla Antonína Dvořáka a Slezskoostravského hradu. Rozloha areálu je 6 ha, celková krytá výstavná plocha je 9 300 m². Dominantou je pavilón A, ktorý je tvorený pôvodnou historickou budovou z roku 1960 a novou viacúčelovou halou s podzemnými parkovacími priestormi. Areál plynule prechádza do parkovej zóny a slúži tak aj ako miesto k odpočinku. Stabilne tu sídlia niektoré obchody, hudobné kluby či morské akvárium. Rovninské balvany nachádzajúce sa v areáli sú dokladom pevninského zaľadnenia škandinávskeho pôvodu na ostravskom území vo štvrtohorách. Ide o chránený prírodný výtvor plniaci dekoratívnu funkciu.

História

Černá louka bola až do roku cca 1870 celkom bezvýznamné miesto v centre Ostravy. Niekedy od tohto roku sa tu však začali vyvážať výperky z koksární Centrálka a Karolina. Pôvodne sa halda navážala pomocou úzkokoľajnej železnice, v roku 1911 však už bola tak vysoká, že musela byť používaná lanovka. Roku 1917 mala halda s niekoľkými vrcholmi 25 metrov na výšku, zaberala plochu skoro 5 hektárov a uložené tu bolo viac než 700 000 m³ hlušiny.

Problém "ostravských Álp", ako si haldu prekrstili obyvatelia mesta, sa začal riešiť po vzniku Československa. Vítkovické banícke a hutnícke ťažiarstvo zakúpilo rybníky v Hrušove a začalo ich obsahom haldy zasypávať. Ako sa však vzápätí ukázalo, rybníky pojali len 15% obsahu haldy. V rámci aspoň čiastočnej estetizácie boli na halde vysadené agáty, ale ako sa dalo očakávať, ujali sa iba v spodnej časti haldy, zatiaľ čo na vrchole uschli. Oveľa väčší úspech mala gigantická horská dráha pomenovaná Tivoli, a hoci po jazde na nej bol návštevník samorejme "očmudený" všadeprítomným prachom, stala sa obľúbenou atrakciou Ostravanov.

K radikálnej zmene došlo až v roku 1935, kedy štátne železnice začali stavať nové trate a zistili, že priepustná haldovina je výborný materiál na násypy. Pôvodná požiadavka tisíc ton denne bola neskôr niekoľkonásobne prekonaná. Pre zaujímavosť je možné uviesť, že odpratávanie haldy prebiehalo výhradne ručne, pretože podľa výpočtov odborníkov bola ľudská práca lacnejšia ako použitie parného bagra. Fascinujúci je potom fakt, že 50 tu zamestnaných robotníkov dokázalo za deň naložiť až štyri tisícky ton, takže celá halda zmizla v období od augusta 1935 do októbra 1936.

Prázdne miesto bolo zavezené zeminou a najskôr využité ako stanovište pre cirkusy a lunaparky, neskôr tu bolo vybudované súčasné výstavisko.

Plány do budúcna

Na ploche terajšieho výstaviska by investori radi vybudovali luxusnú rezidenčnú štvrť s výhľadom na Ostravicu. Ich plány však môžu skomplikovať jednak nebezpečné látky obsiahnuté v pôde (po odvoze haldoviny v tridsiatych rokoch 20. storočia sa pochopiteľne žiadna ekologická sanácia nevykonávala) a jednak plány radnice Moravskej Ostravy a Přívozu na pretvorenie Farskej záhrady (časť Černé louky) na prírodný kút určený na rekreáciu.

Literatúra

NAVRÁTIL, Boleslav. Čtyři velké proměny Černé louky, pátá se připravuje. Moravskoslezský deník, 2008-08-06, čís. 183, s. 2. ISSN 1213-5577.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Černá louka (výstavisko)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černá louka (výstaviště) na českej Wikipédii.