Čertova stěna-Luč
| Čertova stěna-Luč | |
| národná prírodná rezervácia | |
 Čertova stěna – pohľad z Vyhliadky južným smerom na Loučovice
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Jihočeský kraj |
| Okres | Český Krumlov |
| Najbližšie mesto | Loučovice, Vyšší Brod |
| Nadmorská výška | 600 – 933 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′44″S 14°16′16″V / 48,62889°S 14,27111°V |
| Rozloha | 132,62 ha |
| Vznik | 8. február 1935 |
| - Vyhlásil | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Kód | 2461 |
  Čertova stěna-Luč Poloha na mape Česka
| |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čertova stěna-Luč je národná prírodná rezervácia o rozlohe 133 ha nachádzajúca sa pozdĺž úseku rieky Vltavy medzi Loučovicami a Vyšším Brodom. Vznikla v roku 1992 zlúčením štátnych prírodných rezervácií Čertova stěna (založená 1956 na pravom brehu rieky, rozloha 10 ha) a Luč (založená 1934 na ľavom brehu rieky, rozloha 95 ha). Rezervácia bola v roku 2005 rozšírená v oblasti pravého brehu a bol do nej tiež zaradený tok Vltavy medzi vlastným kamenným morom a Loučovicami.
Geológia a geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Chránené územie zaberá kaňonovité údolie Vltavy vrátane nespevnených suťovitých stien periglaciálneho pôvodu a riečneho koryta nazývaného v tomto úseku „Čertovy proudy“. Riečisko je charakteristické nakopením obrovského množstva balvanov. Väčšinu skalného podkladu tvorí žula, konkrétne dvojsľudový granit eisgarnského typu až kremenný monzonit.
Vo vrcholových partiách Luče a Čertovej steny sa nachádzajú mohutné skalné útvary (mrazové zruby, skalné hradby a izolované skaly – tory). Nejznámejšia je vrcholová skalná hradba Čertovej steny s mohutným balvanom zvaným „Ďáblova kazatelna“, o kus ďalej sa nachádza vrch Strašidelník pokrytý dosiaľ stojacimi mŕtvymi kmeňmi stromov, ktoré padli za obeť požiaru v roku 1988. Oba tieto impozantné útvary sa týčia nad riekou a poskytujú turistom neuveriteľne pôsobivý pohľad dolu i na skalné útvary Luče na proťajšej stene údolia. Veľká časť oboch svahov je tvorená kamenným morom.
Vegetácia a fauna
[upraviť | upraviť zdroj]V kamennom mori sú balvany nepokryté zeminou a obrastené iba reliktnými machmi a lišajníkmi. V okrajových častiach rastie reliktný suťový bôr tvorený borovicou lesnou a brezou bradavičnatou, ktorého bylinné poschodie obsadzujú hlavne nenáročné acidofilné druhy ako vres, brusnica čučoriedková a obyčajná s výraznou spoluúčasťou machového poschodia.
Neďaleko rieky sa nachádza stanovište s výskytom kriticky ohrozených rastlín – prasličky zimnej (Equisetum hyemale) a ruže ovisnutej (Rosa pendulina). Ďalej sa tu vyskytujú ohrozené druhy vresovec mäsový (Erica carnea), brusnica barinná (Vaccinium uliginosum), dub zimný (jeden z najvyššie položených prirodzených výskytov v Česku), terčovka prstencová (vzácný lišajník, ktorý bol v Česku nájdený iba tu), užovka hladká, jašterica živorodá a ďalšie.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Čertovej steny je prístupný od parkoviska pri ceste spájujúcej Vyšší Brod a Loučovice (vstup ďalej do kamenného mora je zakázaný), rezerváciou ďalej prechádzajú dve turistické značky, cyklistický chodník a železničná trať Rybník – Lipno nad Vltavou (neďaleko rezervácie je zastávka Čertova stěna). Pri vybudovaní cyklistického chodníka v roku 1999 sa riešil spor, ako zabrániť vjazdu cyklistov do vnútorných, cennejších častí rezervácie, pričom nakoniec bolo rozhodnuté vystavať v mieste odbočenia cyklistického chodníka masívny drevený plot zapustený do zeme betónovými stĺpikmi, čo vyvoláva v návštevníkoch i miestnych obyvateľoch zmiešané reakcie (plot bol vystavaný naprieč pralesovitou časťou rezervácie, kde sú vylúčené zásahy človeka).
Zo skalky neďaleko vrcholu Luče (933 m, prístupný po modrej značke z Loučovíc) je nádherný výhľad na celé priľahlé vltavské údolie, Čertovu stenu a tiež na časť Lipna.
Miestne legendy
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa legiend bol vrch Strašidelník pohanským posvätným miestoem, kde Slovania uctievali Svatoroha.
Ďalšia legenda sa viaže ku vzniku tzv. Čertových proudů, ktoré údajne vznikli tak, že čert chcel zničiť novo zbudovaný Vyšebrodský kláštor: hodlal na mieste zhotoviť hrádzu a potom kláštor spláchnuť. Nestihol to však urobiť počas jednej noci a so svitaním jeho čas vypršal, zostalo po ňom však jeho nedokončené dielo. V koryte rieky sa potom nachádza jeden obzvlášť veľký balvan s priehlbinou, ktorá má byť otlačkom diablovho palca.
Tato povesť inšpirovala v roku 1882 Bedřicha Smetanu ku zloženiu opery Čertova stěna.
Čertovy proudy
[upraviť | upraviť zdroj]Ako Čertovy proudy (tiež Čertovy schody či Čertovy kameny) bolo pôvodne nazývané riečisko Vltavy od Lipna až po Vyšší Brod. Úsek zahrnutý do rezervácie (asi 800 metrov) predstavuje nejnebezpečnejšiu časť Čertových prúdov plný obrovského množstva až niekoľkotonových balvanov, v ktorých voda za stáročia svojho pôsobenia vymlela spústu čudesných tvarov, okrem iného napríklad i tzv. hrnce o priemere väčšom než meter.
Schwarzenbergovci (najmä knieža Jozef Adam Schwarzenberg) vynaložili v 18. storočí obrovské úsilie a na vtedajšiu dobu neobyčajne vysoké finančné prostriedky na splavnenie Čertových prúdov pre plavbu pltí, ale nakoniec boli nútení sa projektu vzdať.[1]
Čertove prúdy sú brané za normálnych okolností ako úplne nezjazdné, ale od doby postavenia Lipenskej piehrady sa tu jazdia rôzne preteky vo vodnom slalome alebo len splavovanie rieky, vyžaduje to pravdaže zvýšený prietok zariadený Lipenskou priehradou (väčšinou 20 – 30 m³/s, obvyklý prietok sú pritom 2 m³/s). Využívaná je celá trasa Vltavy od lipenskej hrádze až po Vyšší Brod (a prípadne i ďalej po Vltave). Úsek Čertových prúdov v oblasti Čertova Stěna-Luč je považovaný za jednu z najťažších prirodzených slalomárskych či vodáckych tratí na svete.[2] Uskutočnili sa tu aj majstrovstvá sveta v raftingu v roku 2004, ktoré sa stali predmetom sváru medzi ochranármi a priaznivcami vodných športov.[3]
Pri rieke je možné nájsť pomníček venovaný vodákovi, ktorý tu v roku 1984 zahynul.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Čertova stěna, pokusy o splavnění čertových proudů
- ↑ Loučovický vodný slalom Čertovy proudy [online]. [Cit. 2021-12-30]. Dostupné online. Archivované 2017-11-07 z originálu.
- ↑ Co škodí „Čertům“? (článok o spore ochranárov a vodákov) [online]. [Cit. 2009-11-13]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ALBRECHT, Josef a kolektiv. Českobudějovicko v: Mackovčin, P. a Sedláček, M. (eds.): Chráněná území ČR, svazek VIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Čertova stěna-Luč, s. 177 až 178. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čertova stěna-Luč
