Česká moderna
Česká moderna bola skupina mladej generácie českých spisovateľov v 90. rokoch 19. storočia.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Skupina sa sformovala na základe Manifestu Českej moderny, ktorý vyšiel v roku 1895 v časopise Rozhledy. Jeho autorom bol básnik Josef Svatopluk Machar.
Kvôli vnútornej nejednotnosti mala skupina len krátke trvanie.
Charakteristické znaky
[upraviť | upraviť zdroj]Vzhľadom na rôznorodé zameranie vtedajších spisovateľov, skupina nemala jednotný umelecký program. Naproti tomu presadzovala právo na osobité poňatie tvorby a individualizmus (nezávislosť od spoločenských noriem). Jednotiacim prvkom príslušníkov skupiny však bol nonkonformizmus (rozchod s vládnucou politikou). Programové vyhlásenie sa teda týkalo skôr politickej situácie, ako umenia.
Výrazne sa líšila od predchádzajúcej generácie v českej literatúre. Ostro útočila proti tvorbe lumírovcov aj realistov. Predstavitelia Českej moderny nadväzovali na dielo Karla Havlíčka Borovského a Jana Nerudu.
Predstavitelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Josef Svatopluk Machar
- Antonín Sova
- Otokar Březina
- Vilém Mrštík
- Josef Karel Šlejhar
- František Václav Krejčí
- František Xaver Šalda
- Josef Bohuslav Foerster
- V. Novák
- O. Ostřil
- Karel Hlaváček
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Česká moderna na českej Wikipédii.