Česko-slovenská vzájomnosť
Vzhľad
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Česko-slovenská vzájomnosť je termín označujúci politické hnutie, ktoré vzniklo v Česku a na Slovensku na prelome 19. a 20 storočí. [chýba zdroj]
V slovenskej historiografii prevláda názor, podľa ktorého toto hnutie bolo reakciou na stupňujúcu sa prax maďarizácie, ktorej boli Slováci v Uhorsku vystavení:
- Keby pred 75 rokmi nebola pre Slovensko prišla česká záchrana, dnes by už slovenského národa v podstate nebolo. To nie je vágna hypotéza. Experiment bol urobený - na slovenskom etniku, čo po vzniku ČSR ostalo v Maďarsku: z pol milióna ľudí, ktorí tam počiatkom tohto storočia boli etnickými Slovákmi, sa pri sčítaní v roku 1980 prihlásilo za Slovákov už iba 9101 maďarských občanov. Teda iba dva percentá pôvodného počtu. Spoločenstvo bez dostatočne početnej inteligencie - organizmus bez nervového systému - nemohlo prežiť. Slovensko prežilo, vyrástlo, dosiahlo adolescenciu iba vďaka Československu a iba ako súčasť Československa.[1]
Opačný názor zastávali historici a jazykovedci, ktorí naopak prisudzovali uhorskému štátu výraznú úlohu v zachovaní svojbytnosti slovenského etnika v Uhorsku, rozvoju jeho spisovného jazyka a zabráneniu jeho počeštenia, ktoré malo podľa nich slúžiť výlučne českým partikulárnym záujmom:
- ... Čechové súčtovavše s poměry, zřekli se od r. 1880 jednotného manifestování národní jednoty česko-slovenské a za vděk vzali s jistým dualistickým druhem národní jednoty, který od doby té pod jménem literární vzájemnosti česko-slovenské účinkuje ve veřejném životě českém a slovenském.
- Nyní konečně udám prostředky, které ku zlomení národní jednoty česko-slovenské přirozeně se nabízejí. Prostředky ty jsou: Prozkoumání lidové mluvy slovenské a postavení její u Slováků proti jazyku českému, a - vyobcování českého jazyka z ev. církevních obcí slovenských.[2]
Odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ladislav Kováč, Jen vzpomínky dým jenž mizí? (Mosty 3/1994)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Samo Czambel, Minulost, přítomnost a budoucnost československé národní jednoty (prel. Ed. Guller 1904)s. 28