Čirisan
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Čirisan | |
vrch | |
Štát | Kórejská republika |
---|---|
Pohorie | Sobäk-sanmäk |
Nadmorská výška | 1 915 m n. m. |
Súradnice | 35°20′13″S 127°43′50″V / 35,336944°S 127,730556°V |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čirisan (kór. 지리산) je vrch,[1] respektíve menšie pohorie,[2] v pohorí Sobäk-sanmäk na juhu Kórejského polostrova. S nadmorskou výškou 1915 m je, hneď po vrchu Hallasan na ostrove Čedžu, druhým najvyšším vrchom Južnej Kórey a najvyššým vrchom pevninskej Južnej Kórey.[3] Vrch sa nachádza v národnom parku Čirisan, ktorý sa rozprestiera v oblasti troch provincií (Severná Čolla, Južná Čolla a Južný Kjongsang). Najrozsiahlejšia časť jeho územia je v provincii Južný Kjongsang. V tejto provincii sa nachádza aj najvyšší vrchol, Čchhonwangbong. Ďalším známym vrcholom je Samsinbong (slov. Vrchol troch duší).
Čirisan je na južnom konci pohoria Päkdu-dägan, tzv. „chrbtica“ Kórejského polostrova zahŕňajúca pohorie Sobäk a väčšinu pohoria Tchäbäk.
Na Čirisane sa nachádza sedem hlavných budhistických chrámov. Najväčší a najznámejší z nich je Hwaomsa. Ochraňuje niekoľko kórejských národných pokladov, väčšinou kamenných umeleckých diel z obdobia okolo 600 až 900 po Kristovi. Vrch je tiež domovom alpského údolia Čchonghak-dong (slov. Azúrová dedina žeriavov), ktorého súčasťou je Samsong-gung (slov. Palác troch mudrcov), ktorý je miestom oslavujúcim jeden z mýtov založenia Kórey.[4]
Každý rok navštívi Čirisan viac ako 280 000 ľudí a najpopulárnejšími sezónami sú leto a jeseň. Vrch má niekoľko turistických ciest a je propagovaný desiatimi scénickými výhľadmi: „Východ slnka na vrchole Čchonwang-bong“, „Nogodanské more oblakov“, „Panjabong-Nakdžo“, „Spln na Pjokso-rjong“, „Pchiagolské jesenné lístie“, „Kvitnutie kráľovských Azaliek“, „údolie Čchilson“, „Somdžinčchongrju“, „Purilský vodopád“, „Jonha-Sunkjung“.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Asi pred 1300 rokmi býval pri vstupe do údolia Pämsagol, chrám Songnimsa. V tomto chráme sa každoročne praktizoval obrad sviatku Čchilwolbäkdžung (oslava júnového splnu) v ktorom vybrali najzbožnejšieho mnícha a modlili sa za jeho bezpečný prechod do raja ako božstvo. V istom roku navštívil chrám vtedy najvyšší mních Sosandäsa, ktorý sa dopočul o tomto obrade a chcel o ňom zistiť viac. Sosandäsa povolil vyvolenému mníchovi modliť sa v rúchu z hodvábu, ktoré bolo napustené jedom a priviazané hodvábnou niťou k terase Sinsondä. Potom sa Sosandäsa ukryl za skalu a sledoval čo sa bude diať. Okolo jednej hodiny ráno sa za zvuku hučiacej vody z údolia priplazil Imugi (mýtická bytosť v podobe anakondy) ktorý bol nešťastný z toho, že sa nedokázal premeniť na draka. Imugi zaútočil na modliaceho sa mnícha, uhryzol ho do úst a zmizol vo vode. Sosandäsa sa vrátil do chrámu a čakal do úsvitu. Skoro ráno sa spolu s dedinčanmi vybral k terase kde našli mŕtveho Imugiho, ktorý nedokázal prehltnúť celé telo vyvoleného mnícha. Vďaka tomu vyšlo najavo, že v skutočnosti sa v chráme nemodlili za spásu vyvoleného mnícha, ale obetovali ho Imugimu.
Po týchto udalostiach bolo údolie pomenované Pämsagol, čo znamená „Údolie kde zomrel Imugi, ktorý sa nedokázal stať drakom“ a dedina pri vstupe do údolia bola pomenovaná Panson (polovičné božstvo) na pripomienku mŕtvych mníchov ktorý boli obetovaný a teda sa nestali božstvom.[5]
Boj s partizánmi
[upraviť | upraviť zdroj]Počas Kórejskej vojny, v roku 1950, obsadili tento región severokórejské vojská, no po tom ako sa sily OSN zmocnili tohto územia v roku 1951, zostalo značné množstvo vojakov severnej Kórey v horách, kde pokračovali tzv. partizánskou vojnou, kým neboli konečne porazený v roku 1955, dva roky po podpísaní kórejskej dohody o neútočení. Južná Kórea udelila oddielu, ktorý bojoval v tejto oblasti medaily za službu v boji proti partizánom[6] a o udalostiach bol dokonca aj natočený film[7] Pchiagol, ktorý vyšiel v tom istom roku.
Ekosystém
[upraviť | upraviť zdroj]Na Čirisane rastie približne 1500 druhov rastlín z ktorých je mnoho endemických (niektoré majú dokonca slovo Čiri v ich oficiálnom názve).[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Národný park Čirisan
-
Údolie Pämsagol
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Východokorejské pohoří. In: Malá československá encyklopedie. Sv. VI. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. S. 645.
- ↑ LÖWENSTEINOVÁ, Miriam; GLOMB, Vladimír (ed.). Podoby Koreje: pocta Vladimíru Puckovi k 80. narozeninám. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta, 2013. S. 97.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ 지리산 [online]. [Cit. 2018-06-14]. Dostupné online. (po kórejsky)
- ↑ 뱀사골 [online]. [Cit. 2018-06-14]. Dostupné online. (po kórejsky)
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čirisan
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jirisan na anglickej Wikipédii.