Črchľový potok (prítok Varínky)
| Črchľový potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Obec | Belá |
| Prameň | Kysucká vrchovina |
| - poloha | Belá, Kysucké bradlá |
| - výška | 669 m |
| - súradnice | 49°16′31″S 18°59′45″V / 49,2752°S 18,9958°V |
| Ústie | Varínka |
| - poloha | Belá, Kysucké bradlá, Varínske podolie |
| - výška | 455 m |
| - súradnice | 49°14′54″S 18°58′17″V / 49,2483°S 18,9715°V |
| Dĺžka | 4,7 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologické poradie | 4-21-05-6581 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Črchľový potok[1] je potok vo východnej časti regiónu Horné Považie pretekajúci obcou Belá v okrese Žilina. Je to pravostranný prítok Varínky, ktorá ústi do Váhu; má dĺžku 4,7 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-05-6581. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Kysucká vrchovina, geomorfologický podcelok Kysucké bradlá a v oblasti svojho ústia na hranici s geomorfologickým celkom Žilinská kotlina, geomorfologickým podcelkom Varínske podolie[2].
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v nadmorskej výške 669 m n. m. v lesnom extraviláne v severnej časti územia obce Belá, v časti obce Kubíková, južne od lúky Lutiška a 120 m západne od troch súkromných rekreačných chát, v geomorfologickom celku Kysucká vrchovina, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Tečie západným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 595 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok a stáča sa do juhozápadného smeru, v nadmorskej výške 566 m n. m. priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok, vteká do osady Kováčovci, v nadmorskej výške 561 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok. Mení smer na západný, v nadmorskej výške 553 m n. m. priberá ďalší ľavostranný bezmenný prítok odvodňujúci severné svahy lesa Črchľa, opúšťa osadu Kováčovci, v nadmorskej výške 544 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, vteká do intravilánu centrálneho úseku časti obce Kubíková, stáča sa na juh a v intraviláne priberá v nadmorskej výške 524 m n. m. pravostranný bezmenný prítok. Opúšťa intravilán osady Kubíková, v nadmorskej výške 520 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, tečie okrajom intravilánu osady Káčerovci, postupne priberá tri pravostranné bezmenné prítoky v nadmorskej výške 508 m n. m., v nadmorskej výške 498 m n. m. pritekajúci z poľa Pirohové a v nadmorskej výške 489 m n. m. odvodňujúci západné svahy vrchu Okrúhlica s nadmorskou výškou 932 m n. m., vteká do úzkej zalesnenej doliny, ľavým brehom obmýva les Močiarske, v nadmorskej výške 490 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva les Hrbaté, v nadmorskej výške 472 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva pasienok Nedelové, vyteká z lesa a pri horskom stredisku zimnej údržby a pri čističke odpadových vôd v centrálnej časti územia obce Belá východne od jej intravilánu v nadmorskej výške 454 m n. m. ústi do Varínky ako jej pravostranný prítok. Varínka ďalej ústi do Váhu. Má dvanásť bezmenných prítokov.[3][4][5] Pramení a preteká v geomorfologickom celku Kysucká vrchovina, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá a ústi na hranici s geomorfologickým celkom Žilinská kotlina, geomorfologickým podcelkom Varínske podolie[6].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok má pôvod v názve lesa Črchľa (Kysucké bradlá), na severnom a západnom úpätí ktorého potok tečie. Z toponyma Črchľa rozšírením o formant -ový a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Črchľový potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7].
Názov lesa Črchľa, ktorého nižšie položené časti sú aj v súčasnosti odlesnené a transformované na poľnohospodárske pozemky, najmä na lúky a pasienky, má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene črchľa vo význame časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore lesa v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda. Podstatné meno črchľa je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj jej slovnej zásoby.[8][9] Najstarší doložený písomný doklad na výskyt názvu obce Belá je z roka 1378. V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma Črchľový potok[10]. Porovnaj aj hydronymá napr. Črchľový potok, Črchľový potok, Črchľový potok, Črchlinský potok, Črchľa, Črchľa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-19).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-20].
- ↑ Priebeh vodného toku Črchľový potok (prítok Varínky) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-22].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 27, 51, 103, 157. Bratislava 1977. 79-008-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Žilina A38. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1049/1994 z 18.4.1994. 82 s. S. 14, 15, 16, 63, 67, 69, 70, 74. ISBN 80-85672-19-7.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 12, 70, 110. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 66, 67.
- ↑ Jaromír Krško. Hydronymia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu). 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2011. 228 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0325-1. S. 43.
- ↑ Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda. 535 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. S. 224.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [4] [cit. 2021-11-20].