Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/06 2019
![Reaktor tesne po havárii](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/87/IAEA_02790015_%285613115146%29.jpg/150px-IAEA_02790015_%285613115146%29.jpg)
Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v Černobyľskej atómovej elektrárni Vladimira Iľjiča Lenina v Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike (SSR), súčasti Sovietskeho zväzu. Ide o doposiaľ najničivejšiu jadrovú haváriu.
V priebehu experimentu a testu nového bezpečnostného systému došlo k prehriatiu a následnej explózii kanálového varného reaktora s uránovo-grafitovým moderátorom (RBMK-1000), ktorá do ovzdušia uvoľnila rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajinskej SSR, Bieloruskej SSR a Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie približne 200 000 obyvateľov. Okolo 70 % rádioaktívneho spádu skončilo v Bieloruskej SSR. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila jeho expanziu a zároveň prinútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko – dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je náročné presne vyčísliť počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle. Odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.