Preskočiť na obsah

Šachový klub Ružomberok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Šachový klub Ružomberok je športový klub, pôsobiaci v Ružomberku. Sústreďuje členov všetkých kategórií, od detí a mládeže, po dospelých a seniorov.

Prvé korene šachového klubu Ružomberok siahajú až do obdobia po prvej svetovej vojne. Bol to štátny prevrat v roku 1918, plný kultúrneho entuziazmu, ktorý mal blahodarný účinok na rozvoj šachovej hry na Slovensku. Pred rokom 1918 rozvoj šachovej hry  súvisel len s nadšením niekoľkých jednotlivcov. Vplyvom kultúrneho rozmachu a spopularizovaním šachu počas vojny prenikla šachová hra rýchlo do spoločenských vrstiev  natoľko, že za krátky čas sa mnohí šachoví pracovníci na Slovensku chápu organizovania šachového života s vedomím, že jedine účelná organizácia ho môže viesť k zdarnému a trvalému vývoju.

Za deň organizovaného šachu v Ružomberku môžeme pokladať 25. máj 1919, kedy český úradník Ústredne zápaliek pre Slovensko Jan Falckráb založil „Šachový klub v Ružomberku“. Časopis českých šachistů z októbra 1919 informuje, že Šachovú klub v Ružomberku mal v tom čase už 30 členov, ktorí sa pravidelne stretávali dvakrát týždenne v pondelok a stredu v spolkovej miestnosti org. robotníctva (Robotnícky dom). Predsedom klubu bol jeho zakladateľ J. Falckráb, konateľom F. Matouš a pokladníkom R. Rousek.

Klub po svojom vzniku začal aktívne organizovať rôzne šachové súťaže (majstrovstvá klubu, mesta či medzimestské zápasy a pod.) Ružomberský šach v dvadsiatych rokoch ovplyvnili českí šachoví majstri ako Josef Dobiaš, Karel Opočenský alebo V. Grgurič a o vtedajšej aktivite ružomberských šachistov svedčí aj organizácia simultánok s Alechinom (19. marca 1925, 48 partií) a Rétim (12. septembra 1925, 32 partií)

Na ustanovujúcom zraze Slovenskej župy ÚJČŠ (Ústrední jednota československých šachistů) dňa 29. júna 1924 v Trenčianskych Tepliciach mal Šachový klub Ružomberok zastúpenie medzi ôsmimi zakladajúcimi klubmi (zvyšné kluby boli: Bratislava, Košice, Nitra, Trenčín, Trnava, Vrútky a Banská Bystrica). Dr. V. Šrobár zdôraznil vo svojom príhovore všeobecný význam šachovej hry a načrtol prospech, ktorý by, zvlášť na Slovensku, mohol vzísť z organizovanej práce pre rozšírenie šachu. Ako náhradník župného výboru bol zvolený dr. V. Taussig z Ružomberka.

Ďalšiu zmienku o ŠK Ružomberok máme zo štyridsiatych rokov. Zakladatelia klubu si uvedomovali, že šach je spôsobilý vzbudzovať v človeku rozličné energie, ako kombinačnú schopnosť, logické myslenie, fantáziu, okrem toho zvládnutie jeho nevyčerpateľných možností. Uvedomovali si, že šach nie je len peknou zábavou, ale i prvotriednym výchovným prostriedkom a má blahodarný účinok na charakter jednotlivca. Motto, ktoré pretrváva v klube až dodnes znie: „Šach je duševným športom. Pestujme ho teda svorne a majme ho v láske.“ (Ľudovít Molnár, vtedajší tajomník klubu) Medzi ďalších členov patrili: Ing. Arpád Rodák – predseda, Štefan Kubačka,  spomínaný Ľudovít Molnár, Anton Lacka, Anton Húska, Ľudovít Fűzy, Ondrej Voskár, Štefan Kniha, Pavol Stana a ďalší.

Počas 2. svetovej vojny šachové súťaže neprebiehali, preto šachový klub v Ružomberku vyzýval na zápasy mestské kluby z okolia, ako napr. z Liptovského Mikuláša či Dolného Kubína. Okrem týchto zápasov, ŠK Ružomberok organizoval aj klubový prebor či majstrovstvá mesta Ružomberok. Za zmienku stojí, že prvým sídlom a hracou miestnosťou sa stala kaviareň hotela Kultúra v Ružomberku, v tej dobe jedného z najväčších hotelov na Slovensku.

Po vojne sa šachový klub v Ružomberku zapájal do turnajov a neskôr súťaží Slovenského šachového zväzu. Kronika klubu nie je kompletná, nastali aj hluché obdobia, z ktorých sa nezanechali zápisnice o udalostiach v klube. O obnovenie písania kroniky sa pokúšali v ďalších obdobiach viacerí členovia klubu, ako napríklad Juraj Piecka 30. marca 1970, ktorý patril medzi mladých a úspešných hráčov. Medzi najväčšie úspechy tých čias patrí postup do 2. ligy skupiny B v roku 1969.

Pôsobenie šachového klubu v Ružomberku bolo v každej dobe ovplyvňované politickou situáciu v krajine, finančným a materiálnym zabezpečením a v neposlednej rade aj záujmom verejnosti o šachovú hru. Klub prešiel rôznymi medzníkmi, kedy pod rôznymi názvami sídlil často i rok čo rok na iných miestach v rámci mesta Ružomberok. Z ďalších názvov môžeme spomenúť napr. TJ Ružomberok, BZVIL Ružomberok alebo SOS Ružomberok a Lisková. K posledne spomenutému splynutiu došlo 14. 06. 1995, kedy došlo k zlúčeniu šachových oddielov TJ Lisková (účastník 2. ligy) a šachového klubu Slovenskej ovčiarskej spoločnosti, a. s. Ružomberok (účastník divízie skupiny A-2). Najväčším úspechom tých čias bol postup z 2. ligy skupiny C v roku 1996/1997. Vďaka Judr. Milanovi Paučulovi, ktorý stál na čele SOS, a. s. a bol veľkým priaznivcom a podporovateľom šachu, sa tento šport v meste rozvíjal. Predsedom klubu bol v tom čase Ladislav Demko, známy medzinárodný rozhodca, tajomníkom Ing. Marián Uhrin, ktorý sa neskôr od roku 2002 zaslúžil aj o ďalší rozvoj šachu v regióne, a to nie len v meste Ružomberok, ale aj nesmiernou podporou družstva ŠK Liptov v slovenskej extralige.

V súčasnosti pôsobí ružomberský klub samostatne ako občianske združenie pod názvom Šachový klub Ružomberok a jeho predsedom je Marek Zelnický. Ďalší členovia: Ľuboš Urban a Ján Mydliar – členovia VV a Tomáš Matušák – predseda kontrolnej a revíznej komisie. Každoročne organizuje festival CHESSFEST, v rámci ktorého sú národné alebo medzinárodné turnaje ako napr. IPCA, Majstrovstvá Európy amatérov, Mitropa Cup, Majstrovstvá Európskej únie mládeže, Majstrovstvá SR žiakov, Ružomberok open a mnohé ďalšie.

Od februára 2011 je ŠK Ružomberok tretím šachovým oddielom, ktorý je zaregistrovaný na Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov. ŠK TPaV v dnešnej dobe zastrešuje najviac telesne postihnutých šachistov na Slovensku, ktorí sa každoročne umiestňujú na prvých miestach na Slovensku a pravidelne hrávajú majstrovstvá sveta IPCA. Aktuálnym predsedom je Marek Zelnický a podpredsedom Emil Konkoľ.