Preskočiť na obsah

Šalvia aztécka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Šalvia španielska)
Šalvia aztécka
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Salvia hispanica
L.[1], 1753[1]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šalvia aztécka[2] (iné názvy: šalvia hispánska[3][4][5][6], šalvia španielska[7][8][9]; lat. Salvia hispanica) je druh rastliny z rodu šalvie z čeľade hluchavkovité. Je to jeden z niekoľkých príbuzných druhov bežne známych ako chia (výslovnosť „čija“). Pochádza zo stredného a južného Mexika a Guatemaly.[10] Považuje sa za pseudocereálie, pestuje sa pre svoje jedlé, hydrofilné (schopné viazať vodu) chia semienka, ktoré sa bežne používajú ako potraviny v niekoľkých krajinách západnej Južnej Ameriky, západného Mexika a juhozápadu Spojených štátov amerických.[11]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo „chia“ je odvodené z nahuatlského slova chia(n) – „mastný“.

Medzi ďalšie rastliny známe ako „chia“ patria Salvia columbariae[11] (tzv. „zlatá chia“[12]), Salvia polystachya[13] a Salvia tiliifolia (po anglicky Tarahumara Chia)[14].

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia aztécka je jednoročná bylina dorastajúca až výšky 1,75 metra, s protistojnými listami, ktoré sú 4 – 8 centimetrov dlhé a 3 – 5 centimetrov široké. Jej kvety sú fialové, alebo biele a vytvárajú sa v početných klasoch (súkvetie) na konci každej stonky. Mnoho rastlín pestovaných ako šalvia aztécka sú v skutočnosti iný druh, šalvia levanduľolistá (lat. Salvia lavandulifolia).[15]

Semená sú malé a oválne s priemerom okolo 1 mm. Sú strakaté, s hnedou, sivou, čiernou a bielou farbou. Semená sú hydrofilné, po namočení absorbujú tekutinu v množstve až 12-násobku svojej hmotnosti. Počas namáčania semená vytvárajú slizovitý povlak, ktorý dáva nápojom na báze chia výraznú želatínovú textúru.

Šalvia aztécka sa komerčne pestuje a konzumuje vo svojom rodnom Mexiku a Guatemale, ako aj v Bolívii, Ekvádore, Kolumbii, Nikarague, severozápadnej Argentíne, častiach Austrálie a na juhozápade USA.[11][16] V Kentucky boli vyšľachtené nové patentované odrody na pestovanie v severných zemepisných šírkach Spojených štátov amerických, keďže šalvia aztécka znáša pôvodne len veľmi krátkodobé ochladenia, maximálne do -1 až -7 °C (USDA zóny 9 – 12).[17]

Semená

[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia aztécka sa komerčne pestuje pre semená, ktoré slúžia ako potravina bohatá na omega-3 mastné kyseliny. Semená poskytujú 25–30 % extrahovateľného oleja, vrátane kyseliny α-linolénovej. Typické zloženie tuku v oleji je 55% ω-3, 18 % ω-6, 6 % ω-9 a 10 % nasýtených tukov.[18]

Podnebie a rast

[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka pestovateľského cyklu šalvie aztéckej sa líši v závislosti od miesta, kde rastie, a je ovplyvnená aj nadmorskou výškou.[19] Pre pestovanie v rôznych ekosystémoch v Bolívii, Ekvádore a severozápadnej Argentíne trvajú pestovateľské cykly 100 až 150 dní.[20] V súlade s tým sa komerčné polia nachádzajú v rozsahu 8 – 2200 m n. m. v rôznych ekosystémoch od tropickej pobrežnej púšte po tropický dažďový prales a Andské suché údolia.[20] V severozápadnej Argentíne sa uvádza časové rozpätie od výsadby po zber 120 – 180 dní pre polia nachádzajúce sa v nadmorskej výške 900 – 1500 m n. m.[21]

Šalvia aztécka je rastlina krátkeho dňa[22], čo naznačuje jej fotoperiodickú citlivosť a to obmedzilo jej komerčné využitie na pestovanie iba v tropických a subtropických zemepisných šírkach až do roku 2012, keďže iba v týchto oblastiach sú krátke dni stále dostatočne teplé.

Pokroky v šľachtení rastliny počas roku 2012 však viedli k vývoju nových skorých kvitnúcich genotypov šalvie aztéckej, ktoré preukázali vyššie výnosy v severnejších polohách oproti pôvodnému výskytu, v štáte Kentucky.

Výnos a zloženie semien

[upraviť | upraviť zdroj]

Výnos semien sa líši v závislosti od kultivarov, spôsobu pestovania a podmienok pestovania podľa geografickej oblasti. Napríklad komerčné polia v Argentíne a Kolumbii sa líšia v rozsahu výnosov od 450 do 1250 kilogramov na hektár.[21][23] Malá štúdia s tromi kultivarmi pestovanými v Andských údoliach Ekvádoru priniesla výnosy až 2300 kilogramov na hektár, čo naznačuje, že priaznivé pestovateľské prostredie a kultivar sa vzájomne ovplyvňujú v dosiahnutých vysokých výnosoch.[19] Genotyp má väčší vplyv na výnos ako na obsah bielkovín, obsah oleja, zloženie mastných kyselín alebo fenolových zlúčenín, zatiaľ čo vysoká teplota znižuje obsah oleja a stupeň nenasýtenosti a zvyšuje obsah bielkovín.

Požiadavky na pôdu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pestovanie šalvie aztéckej vyžaduje ľahké až stredne hlinité alebo piesčité pôdy.[24] Rastlina uprednostňuje dobre odvodnené, stredne úrodné pôdy, ale dokáže si poradiť aj s kyslými pôdami a miernym suchom.[24] Zasiate chia semienka potrebujú vlhkosť, kým dozrievajúca rastlina neznáša počas rastu zamokrené pôdy.

Tradičné pestovateľské techniky zahŕňajú prípravu pôdy rozrušovaním a kyprením s následným rozsievaním semien.[25] V modernej komerčnej výrobe je typická výsevná dávka 6 kilogramov semien na hektár pôdy a rozostup riadkov 70 – 80 centimetrov.[21]

Hnojenie a zavlažovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia aztécka sa môže pestovať pri nízkom prísune hnojív s použitím 100 kg/ha dusíka alebo v niektorých prípadoch sa nepoužíva žiadne hnojivo.[22][23]

Frekvencia zavlažovania na poliach so šalviou aztéckou sa môže meniť od žiadneho až po 8 zavlažovaní za vegetačné obdobie, v závislosti od klimatických podmienok a zrážok.[23]

Genetická diverzita a šľachtenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Široká škála divokých a pestovaných odrôd šalvie aztéckej je založená na veľkosti, výtrusnosti a farbe semien.[26][27] Hmotnosť a farba semien majú vysokú dedičnosť, pričom za bielu farbu je zodpovedný jeden recesívny gén.[27]

Choroby plodín

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti produkciu chia semien šalvie aztéckej neovplyvňujú žiadni významní škodcovia ani choroby.[24] Esenciálne oleje v listoch majú repelentné vlastnosti proti hmyzu, vďaka čomu sú vhodné na ekologické pestovanie. Môžu sa však vyskytnúť vírusové infekcie, ktoré prenášajú molice.[28] Buriny môžu predstavovať problém v ranom vývoji rastliny, ale pretože Salvia hispanica je citlivá na väčšinu bežne používaných herbicídov, uprednostňuje sa mechanické ničenie buriny.

Dekoratívne a nové využitie

[upraviť | upraviť zdroj]
„Chia Pets“ – hlinená figúrka s klíčiacimi semienkami.

V 80. rokoch sa v Spojených štátoch rozmohol prvýkrát trend takzvaných „chia pets“, čo v preklade znamená „domáci maznáčikovia chia“. Sú to vlastne hlinené figúrky, na ktoré sa nanáša lepkavá pasta z chia semien. Tie sa potom zalievajú vodou a zo semiačok vyrastajú klíčky a mladé rastlinky, ktoré vytvárajú dojem, akoby mali hlinené zvieratká srsť. V USA sa ročne predá asi 500 000 týchto figúrok.[29] U nás poznáme podobné použitie u rôznych iných semien, napríklad aj u žeruchy, či pažítky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Salvia hispanica L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  2. ↑ Kultúra slova, 2023, roč. 57, č. 3 [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i., [cit. 2024-08-15]. Dostupné online.
  3. ↑ ŠALVIA HISPÁNSKA (CHIA). In: CHEVALLIER, Andrew. Malá encyklopédia prírodnej medicíny. Preklad Miriam Ghaniová. Bratislava : Ikar, 2019. ISBN 978-80-551-6813-5. S. 200.
  4. ↑ KIMÁKOVÁ, Tatiana. Expozícia ortuťou z konzumácie rýb a rybích produktov. Lekársky obzor (Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita), 2018, roč. 67, čís. 3-4, s. 113. ISSN 0457-4214.
  5. ↑ KIMÁKOVÁ, Tatiana. Ortuť v životnom prostredí ako rizikový faktor zdravia: vedecká monografia. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2017. ISBN 978-80-8152-478-3. S. 131.
  6. ↑ STRUNECKÁ, Anna. Babské rady profesorky Struneckej. Preklad Ľubica Janeva. Bratislava : Ikar – Príroda, 2016. ISBN 978-80-551-4883-0. S. 22.
  7. ↑ FIKSELOVÁ, Martina; MELLEN, Martin; MARCINČÁK, Slavomír. Zdravotná bezpečnosť potravín. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2015. ISBN 978-80-552-1418-4. S. 83.
  8. ↑ STRUNECKÁ, Anna. Doba jedová. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02230-0. S. 97.
  9. ↑ JURIŠ, Peter, a kol. Hygiena výživy pre verejné zdravotníctvo. Košice : ŠafárikPress, 2019. ISBN 978-80-8152-755-5. S. 95.
  10. ↑ Salvia hispanica L [online]. [Cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c Salvia hispanica [online]. Germplasm Resources Information Network. Agricultural Research Service, United States Department of Agriculture, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  12. ↑ ANTHONY C. DWECK, RESEARCH DIRECTOR, PETER BLACK MEDICARE LTD.,. CHAPTER ONE THE FOLKLORE AND COSMETIC USE OF VARIOUS SALVIA SPECIES [online]. [Cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  13. ↑ A. A. BUSHWAY, P. R. BELYEA, R. J. BUSHWAY (SEPTEMBER 1981). Chia Seed as a Source of Oil, Polysaccharide, and Protein [online]. [Cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  14. ↑ MARCO MARTIN GONZÁLEZ-CHÁVEZ, ANGEL JOSABAD ALONSO-CASTRO, JUAN RAMÓN ZAPATA-MORALES, VÍCTOR ARANA-ARGÁEZ, JULIO CESAR TORRES-ROMERO, YESSICA ELISA MEDINA-RIVERA, ERNESTO SÁNCHEZ-MENDOZA, SALUD PÉREZ-GUTIÉRREZ. Anti-inflammatory and antinociceptive effects of tilifodiolide, isolated from Salvia tiliifolia Vahl (Lamiaceae) [online]. [Cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  15. ↑ Mark Griffiths, Editor. Index of Garden Plants. (Portland, Oregon: Timber Press, 2nd American Edition, 1995.) ISBN 0-88192-246-3.
  16. ↑ . Dostupné online.
  17. ↑ . Dostupné online.
  18. ↑ . Dostupné online.
  19. ↑ a b AYERZA, RICARDO. Influence of environment on growing period and yield, protein, oil and α-linolenic content of three chia (Salvia hispanica L.) selections [online]. [Cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  20. ↑ a b AYERZA, RICARDO. The Seed’s Protein and Oil Content, Fatty Acid Composition, and Growing Cycle Length of a Single Genotype of Chia (Salvia hispanica L.) as Affected by Environmental Factors [online]. [Cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  21. ↑ a b c COATES, WAYNE; AYERZA, RICARDO (1998). Commercial production of chia in Northwestern Argentina [online]. Journal of the American Oil Chemists' Society. 75 (10): 1417–1420, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  22. ↑ a b JAMBOONSRI, WATCHAREEWAN; TIMOTHY D. PHILLIPS; ROBERT L. GENEVE; JOSEPH P. CAHILL; DAVID F. HILDEBRAND (2012). Extending the range of an ancient crop, Salvia hispanica L.—a new ω3 source [online]. Genetic Resources and Crop Evolution. 59 (2): 171–178, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  23. ↑ a b c COATES, WAYNE; RICARDO AYERZA (1996). Production potential of chia in northwestern Argentina [online]. [Cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  24. ↑ a b c MUÑOZ, LORETO A.; ANGEL COBOS; OLGA DIAZ; JOSÉ MIGUEL AGUILERA (2013). Chia Seed ( Salvia hispanica ): An Ancient Grain and a New Functional Food [online]. Food Reviews International. 29 (4): 394–408, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  25. ↑ CAHILL, JOSEPH P. (2005). Human Selection and Domestication of Chia (Salvia hispanica L.) [online]. Journal of Ethnobiology. 25 (2): 155–174, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  26. ↑ Cahill, J. P. and B. Ehdaie (2005).
  27. ↑ a b CAHILL JP, PROVANCE, MC (2002). Genetics of qualitative traits in domesticated chia (Salvia hispanica L.) [online]. [Cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  28. ↑ CELLI, MARCOS; MARIA PEROTTO; JULIA MARTINO; CEFERINO FLORES; VILMA CONCI; PATRICIA PARDINA (2014). Detection and Identification of the First Viruses in Chia (Salvia hispanica) [online]. [Cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  29. ↑ Chia Pet | Arts & Culture | Smithsonian Magazine.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Salvia hispanica na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šalvia_aztécka&oldid=7943385“