Preskočiť na obsah

Austrália (štát)

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Austrálsky zväz
Vlajka Austrálie Štátny znak Austrálie
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Advance Australia Fair
Miestny názov  
 • dlhý The Commonwealth of Australia
 • krátky Australia
Hlavné mesto Canberra
35°18′ j.š. 149°7′ v.d.
Najväčšie mesto Sydney
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
generálny guvernér 		parlamentná konštitučná monarchia
kráľ Karol III.
Anthony Albanese
Sam Mostyn
Vznik oddelenie od Spoj. kr.:
1. január 1901 (Constitution Act)
3. marec 1986 (Australia Act)
Susedia -
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
7 692 024 km² (6.)  
 km² (0,76 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2024)
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2024) 		 
26 943 900 (53.)
25 890 773
3,5/km² (192.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2023
1 719 mld. $ (20.)
64 674 $ (23.)
Mena austrálsky dolár (= 100 centov) (AUD)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+8 až +10)
(UTC+8 až +11)
Medzinárodný kód AUS / AU
Medzinárodná poznávacia značka AUS
Internetová doména .au
Smerové telefónne číslo +61
Gramotnosť: 99%

Súradnice: 25°J 133°V / 25°J 133°V / -25; 133

Mapa Austrálie

Austrália, celým názvom Austrálske spoločenstvo (tiež Austrálsky zväz, angl. Commonwealth of Australia), je federatívny štát na južnej pologuli nachádzajúci sa na rovnomennom kontinente. Okrem pevninskej časti ho tvorí aj veľký ostrov Tasmánia a množstvo menších ostrovov v Južnom, Indickom a Tichom oceáne. Na severe susedí s Indonéziou, Východným Timorom a Papuou-Novou Guineou, na severovýchode so Šalomúnovými ostrovmi, Vanuatu a Novou Kaledóniou a na juhovýchode s Novým Zélandom. Austrália je najväčšou krajinou Oceánie a šiestou najväčšou krajinou na svete podľa celkovej rozlohy (7 617 930 kilometrov štvorcových). Jej populácia, skladajúcej sa z cca. 26 miliónov ľudí, je vysoko urbanizovaná a veľmi koncentrovaná na južnom a východnom pobreží.[1] Hlavným mestom je Canberra a najväčším Sydney. Ďalšie dôležité mestské oblasti v krajine sú Melbourne, Brisbane, Perth a Adelaide.

Austrálčania osídľovali Austráliu (kontinent) po asi 65 000 rokov[2] pred prvým príchodom prieskumníkov zo Spojených provincií (dnešného Holandska) na začiatku 17. storočia, ktorí územie pomenovali ako Nové Holandsko. V roku 1770 obsadilo Kráľovstvo Veľkej Británie východnú časť Austrálie. Prvotný príliv anglicky hovoriacich obyvateľov dosiahli Briti tým, že od 26. janura 1788 transportovali trestancov do kolónie Nový Južný Wales, čo je dátum, ktorý sa stal austrálskym národným dňom. Populácia v nasledujúcich desaťročiach neustále rástla a v dobe zlatej horúčky v 50. rokoch 19. storočia bola väčšina kontinentu preskumaná európskymi osadníkmi a bolo založených ďalších päť samosprávnych kolónií britskej koruny. Dňa 1. januára 1901 týchto šesť kolónií vytvorilo federáciu, čím vzniklo Austrálske spoločenstvo. Austrália si od tej doby udržuje stabilný liberálne demokratický politický systém, ktorý funguje ako federálna parlamentná konštitučná monarchia a zahŕňa šesť štátov a desať teritórií.

Austrália je najstarší[3] najplošnejší,[4] a najsuchší obývaný kontinent,[5][6] s najmenej úrodnou pôdou.[7][8] Má rozlohu 7 617 930 kilometrov štvorcových.[9] Je to veľmi rôznorodá krajina, jej veľkosť jej dáva širokú škálu krajín a podnebí, s púšťou vo vnútrozemí, tropickými dažďovými pralesmi na severovýchode a horskými pásmami na juhovýchode. Austrália generuje svoje príjmy z rôznych zdrojov, vrátane exportu súvisiaceho s ťažbou, telekomunikáciami, bankovníctvom, výrobou a medzinárodným vzdelávaním.[10][10][11]

Austrália je vyspelá krajina s trinástou najväčšou ekonomikou na svete a desiatym najvyšším príjmom na obyvateľa. Je považovaná za regionálnu mocnosť a má trináste najvyššie vojenské výdaje na svete. Prisťahovalci tvoria 30% populácie,[12] čo je najvyšší podiel vo všetkých krajinách s počtom obyvateľov nad 10 miliónov.[13] Krajina sa radí na prvé miesto v oblasti zdravia, vzdelania, ekonomickej slobody a občianskych práv.[14]

Austrália je členom OSN, G20, Commonwealthu, ANZUS, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej obchodnej organizácie, Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, Fóra tichomorských ostrovov a ASEAN Plus Six.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na Port Jackson, miesto, kde bolo neskôr založené mesto Sydney.

Meno Austrália je odvodené z latinského Terra Australis Incognita („neznáma južná krajina“), čo bol názov používaný pre hypotetický kontinent na južnej pologuli už starovekými Grékmi .[15][16] Keď začali Európania v 17. storočí po prvý krát navštevovať a mapovať Austráliu, bol názov Terra Australis ("južná krajina") prirodzene aplikovaný na toto novo objavené územie.

Až do začiatku 19. storočia bola Austrália známa ako „Nové Holandsko“, teda pod menom, ktoré po prvý krát použil holandský prieskumník Abel Tasman v roku 1644 (ako Nieuw-Holland), a ktoré bolo následne poangličtené. Názov Austrália spopularizoval prieskumník Matthew Flinders, ktorý povedal, že je „príjemnejšie pre ucho a je podobné menám ďalších svetadielov“. Niekoľko raných kartografov použilo slovo Austrália na mapách. Už Gerardus Mercator (1512–1594) použil na svojej dvojitej cordiformnej mape sveta z roku 1538 frázu climata australia (klíma Austrálie), rovnako ako Gemma Frisius (1508–1555), ktorý bol Mercatorovým učiteľom a spolupracovníkom, na svojej vlastnej mape cordiform wall v roku 1540. Austrália sa objavuje v knihe o astronómii od Cyriaca Jacoba zum Bartha vydanej vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1545.[17]

Zdá sa, že meno Austrália bolo po prvý krát oficiálne použité v apríli 1817, keď guvernér Lachlan Macquarie potvrdil prijatie Flindersových máp Austrálie od grófa Henryho Bathursta.[18] V decembri 1817 Macquarie odporučil Colonial Office, aby bolo formálne prijaté. V roku 1824 sa admiráli dohodli, že kontinent by mal byť oficiálne známy pod týmto menom.[19] Prvé oficiálne publikované použitie nového mena prišlo s vydaním The Australia Directory v roku 1830 Hydrografickou kanceláriou.[20]

Hovorové názvy pre Austráliu sú napríklad „Oz“ a „Land Down Under“ (obvykle skrátené na „Down Under“). Ďalšie epitetá zahrňujú „Veľkú južnú krajinu“, „Lucky Country“, „Sunburnt Country“ a „Wide Brown Land“. Posledné dva názvy sú odvodené z básne Dorothey Mackellar z roku 1908 „Moja krajina“.[21]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Austrálie
Skalné maľby Aborigéncov v národním parku Kakadu

Pravek

[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie: Austrálski domorodci

Je známe, že ľudské osídľovanie Austrálie ako kontinentu začalo pred minimálne 65 000 rokmi[22][23] s migráciou ľudí cez pozemné mosty a krátke námorné prechody z dnešnou juhovýchodnou Áziou.[24] Všeobecný názor za príčinu pohybu obyvateľov juhovýchodnej Ázie na juh označuje dobu ľadovú.[25] Podľa knihy austrálskeho archeológa Scotta Canea bola príčinou migrácie tzv. tobska katastrofa, ku ktorej došlo 72 000 rokov pred n. l.,[26] čo bolo prijaté ako kontroverzná a nepodložená hypotéza.[27] Išlo o erupciu supervulkánu Toba v Indonézii na ostrove Sumatra, ktorej je niekedy pripisované posledné veľké vymieranie druhov. Osídľovanie austrálskeho kontinentu migráciou trvalo zhruba 10 000 rokov.[28] Skalný úkryt Madjedbebe, v Arnhemskej krajine je považované za najstaršie miesto ukazujúce prítomnosť ľudí v Austrálii.[29] Najstaršie objavené ľudské pozostatky sú pozostatky v jazere Mungo, na juhozápade Nového Južného Walesu,[30] ktoré boli datováné zhruba na dobu pred 41 000 rokmi.[31][32] Títo ľudia boli predkami moderných domorodých Austrálčanov.[33] Austrálčania používali kamenné nástroje a po svojom príchode čoskoro vyhubili obrie vačnatce.[34] Krajinu zmenili vypaľovaním, ktorým si uľahčovali lov zvierat.[34] Krajina tak získala väčšinový charakter savany. Domorodá austrálska kultúra je jednou z najstarších kontinuálnych kultúr na Zemi.[35]

V dobe prvého kontaktu s Európanmi bola väčšina domorodých Austrálčanov lovcami a zberačmi so zložitými ekonomikami a spoločnosťami.[36] Nedávn archeologické objavy naznačujú, že bolo možné udržať populáciu 750 000 ľudí.[37] Domorodí Austrálčania majú ústnu tradíciu s duchovnými hodnotami založenými na úcte ku krajine a viere v „Čas snov“, teda v zlatú éru na začiatku sveta,[38] keď totemové bytosti stvorili svet, stanovili zákony a prikázali obrady, ktoré je nutné uskutočňovať na zaistenie kontinuity života.[39][40]

Domorodé umenie Austrálčanov je považované za najstaršiu pokračujúcu umeleckú tradíciu na svete. Doklady o ňom možno vysledovať najmenej 30 000 rokov naspäť a nachádzajú sa v celej Austrálii, hlavne v blízkosti Uluru a v národných parkoch Kakadu či Ku-ring-gai. Delili sa na zhruba 250 kmeňov, z ktorých mal každý vlastný jazyk; 200 z týchto jazykov už úplne zaniklo. Najväčšia hustota obyvateľstva sa predpokladá v údolí rieky Murray. Ostrovy Torres Strait Island, etnicky melanézske, sa živili sezónnym záhradníctvom a zdrojmi svojich útesov a morí.[41] Severné pobrežie a vody Austrálie boli sporadicky navštevované makassanskými rybármi z dnešnej Indonésie. Ich kultúra však bola od dnešných Austrálčanov odlišná.

Objavenie kontinentu Európanmi

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zaznamenané európske pozorovanie austrálskej pevniny a prvé zaznamenané európske pristátie na austrálskom kontinente sú pripočítané Holanďanom.[42] Existuje síce teória portugalského pristátia pri brehoch Austrálie v 20. rokoch 16. storočia, nie je však vierohodne doložená a stále sa o nej diskutuje.[43] Prvá loď a posádka, ktorá zmapovala Austrálske pobrežie a stretla sa s Austrálčanmi bola Duyfken vedená holandským navigátorom, Willemom Janszoonom.[44] Na začiatku roku 1606 zahliadol pobrežie Yorského polostrova a 26. februára 1606 pristal pri rieke Pennefather blízko dnešného mesta Weipa na myse York. Neskôr toho istého roku preplával španielsky prieskumník Luís Vaz de Torres ostrovmi okolo Torresovho prielivu. Holanďan zmapoval celé západné a severné pobrežie a pomenoval ostrovný kontinent „Nové Holandsko“ v priebehu 17. storočia, a aj napriek tomu nebol uskutočnený žiadny pokus o osídlenie, mnoho vrakov zanechala mužov buď uviaznutých, alebo ako v prípade Batavie v roku 1629, opustených kvôli vzbure a vražde, a stal sa tak prvým Európanom, ktorý trvalo obýval kontinent. William Dampier, anglický objaviteľ a lupič, sa vylodil na severozápadnom pobreží Nového Holandska v roku 1668 (zatiaľ čo slúžil ako člen posádky pod kapitánom Johnom Readom[45]) a znovu v roku 1699 na spiatočnej ceste. V roku 1770 sa James Cook plavil okolo a zmapoval východné pobrežie, ktoré pomenoval Nový Južný Wales a priznal ho Veľkej Británii.[46]

Si stratou amerických kolónií v roku 1783 poslala britská vláda flotilu lodí, tzv. „Prvú flotilu“ pod velením kapitána Arthura Phillipa, aby založil novú trestaneckú kolóniu v Novom Južnom Walese. Tábor bol založený a britská vlajka bola vyzdvihnutá v Sydney Cove v Port Jacksone 26. januára 1788,[47] v deň, ktorý sa neskôr stal austrálskym národným dňom. Väčšina skoro odsúdených bola presunutá za malicherné zločiny a pri príchode zapísaní ako robotníci alebo služobníci. Zatiaľ čo sa väčšina po emancipácii usadila v koloniálnej spoločnosti, organizovali sa aj vzbury a povstanie odsúdených, ktoré boli vždy stanným právom potlačené. Rumová vzbura v roku 1808 bolo jediné úspešné ozbrojené prevzatie vlády v Austrálii, čo podnietilo dvojročné obdobie vojenskej vlády.

Domorodá populácia sa znížila v dôsledku 150 ročnému usadzovaniu Európanov, hlavne kvôli infekčným chorobám.[48] Tisíce ďalších zomrelo v dôsledku hraničných konfliktov s osadníkmi. Vládna politika „asimilácie“ počnúc zákonom o ochrane domorodcov z roku 1869 vyústila k odstránenie mnohých domorodých detí z ich rodín a komunít - označovaných ako Ukradnutá generácia - postup, ktorý rovnako prispel k poklesu domorodého obyvateľstva. Ako výsledok referenda z roku 1967, právomoc federálnej vlády prijímať zvláštne zákony s ohľadom na konkrétnu rasu bola rozšírený, aby bolo možné vytvárať zákony s ohľadom na domorodcov.[49] Tradičné vlastníctvo pôdy („rodný titul“) bolo zákonom uznané až v roku 1992, keď Vrchný súd Austrálie rozhodol v Mabo v Queenslandu (č. 2), že právna doktrína, podľa ktorej bola Austrália terra nullius („krajina nikoho„) sa v dobe britského vysporiadania nevsťahovalo na Austráliu.

Britská kolonizácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Replika lode HMS Endeavour, ktorá bola postavená v roku 1988 vo Fremantli. Poručík James Cook na pôvodnej lodi priplával v roku 1770 do Botanického zálivu a zabral východné pobrežie Austrálie v prospech Kráľovstva Veľkej Británie.
Pristátie kapitána Cooka v Botanickom zálive, maľba z roku 1902

V roku 1769 sa britský námorný poručík James Cook na lodi Endeavour priplavil najprv na Tahiti, aby pozoroval prechod Mesiaca cez Venušu. Mal však tajný pokyn britskej admirality, aby sa pokúsil objaviť cestu k južnému kontinentu. Cook sa rozhodol preskúmať východné pobrežie, jedinú časť Austrálie, ktorú holandskí moreplavci neprebádali. 19. apríla 1770 posádka Endeavouru zahliadla východné pobrežie a o desať dní neskôr Cook pristal v Botanickom zálive.[50] Cook zmapoval pobrežie spolu s prírodovedcom lode Josephom Banksom, ktorý následne spísal správu o priaznivých podmienkach pre založenie kolónie, pričom odporučil, aby táto kolónia bola trestanecká.

V roku 1788 dorazila do Botanického zálivu prvá kolonizačná britská výprava (tzv. First Fleet) vedená kapitánom Arthurom Philippom. Jedenásť lodí so sebou priviezlo aj prvých trestancov. Niekoľko dní po príchode do Botanického zálivu sa flotila presunula do vhodnejšieho prístavu Jackson, kde bola 26. januára 1788 založená osada Sydney Cove, dnešné Sydney.[51] Tento dátum sa neskôr stalo austrálskym štátnym sviatkom, Dňom Austrálie.

Prvý guvernér Austrálie Arthur Phillip

v roku 1829 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska oficiálne vyhlásilo svoje nároky na západnú časť Austrálie. Vtedajšia Zem Van Diemena, dnes známa ako Tasmánia, bola Britmi (z veľkej časti trestanci) osídlená v roku 1803, v roku 1825 sa stala samostatnou britskou kolóniou. Z častí Nového Južného Walesu boli vytvorené ďalšie samostatné kolónie: Južná Austrália v roku 1836, Viktória v roku 1851 a Queensland v roku 1859. Severné teritórium bolo založené v roku 1911 vyňatím z Južnej Austrálie. Južná Austrália bola založená ako „slobodná provincia“ (free province) a nebola teda nikdy trestaneckou kolóniou. Provincia Viktória a Západná Austrália boli taktiež založené ako „slobodné“, ale neskôr prijali transporty trestancov. Transporty do Nového Južného Walesu boli v roku 1848 po protestoch obyvateľov zastavené.

Port Arthur na Tasmánii bol najväčšou austrálskou trestaneckou kolóniou

Briti už na konci 18. storočia prišli s opatrením, že odsúdený, ktorý zostane po vykonaní trestu v Austrálii, získa vlastnú pôdu. Rovnaké opatrenie sa vzťahovalo aj na vojakov, ktorým skončila vojenská služba. To naštartovalo do tej doby umierajúci poľnohospodársky sektor. Guvernér Lachlan Macquarie býva označovaný za otca austrálskeho rovnostatkárstva, lebo to bol on, kto zaviedol pravidlo, že odsúdenec, ktorý získa slobodu, sa stáva plnohodnotným kolonistom – a začal takýmto ľuďom prideľovať aj úrady, a dokonca aj funkciu sudcov. Naviac začali prichádzať aj regulárni osadníci, 16. februára 1793 dorazili tí prví. Trestanecký charakter si však kolónia držala dlho, dovoz väzňov skončil až v roku 1868. Jadrom ranej austrálskej ekonomiky sa stal chov oviec a výroba vlny. V roku 1834 boli z Austrálie do Anglicka vyvezené už dve tisíc ton vlny. Dovoz niektorých európskych zvierat avšak narušil austrálsky ekosystém (známe premnoženie králikov).

Kolonizácia znamenala pre pôvodných obyvateľov katastrofu. Prvých 150 rokov po príchode Európanov ich populácia prudko klesala, vplyvom rozšírenia infekčných chorôb prinesených Britmi, ako boli kiahne alebo osýpky, a násilného presídľovania spojeného s kultúrnym rozkladom. Odoberanie detí, ktoré by podľa niektorých historikov i samotných Aborigéncov mohlo byť podľa istých definícií považované za genocídu, pravdepodobne taktiež prispelo k zníženiu populácie. Podobné podanie histórie sú avšak sporné, pretože sú veľmi často prehnané alebo ovplyvnené politickými či ideologickými cieľmi. V Austrálii sú tieto spory známe ako „Vojny o históriu“ (History Wars). Po referende z roku 1967 a nasledovných zmenách ústavy získala federálna vláda právomoc uplatňovať moc aj voči pôvodným obyvateľom kontinentu, čím im bolo priznané postavenie rovnoprávnych občanov. To, že by pôvodní obyvatelia mohli byť braní ako vlastníci pôdy predtým, než ju stratili počas európskej kolonizácie, nebolo uznávané až do roku 1992, keď Austrálsky najvyšší súd v prípade Mabo v. Queensland (No 2) odmietol predstavu Austrálie ako „prázdnej krajiny“ (terra nullius) v dobe jej zabratia Európanmi.

Eureka flag, vlajka vzbúrencov z Eureky, je často považovaná za alternatívu k austrálskej vlajke a má väčšinou význam protivládneho odporu. V 21. storočí ju používa ako austrálska krajná pravica, tak aj austrálski odborári, ktorí vzburu v Eureke považujú za vznik odborového hnutia.

Na začiatku 50. rokov 19. storočia vypukla v Bathurste v Novom Južnom Walese zlatá horúčka. Tzv. „Eureka Stockade“, vzbura proti zavedení poplatkov za ťažobné licencie, potom bola v roku 1854 v Austrálii prvým prejavom občianskej neposlušnosti.[52] Aj keď vzbura bola rozdrvená, je nutné povedať, že samo odborové hnutie bolo v ďalších rokoch značne úspešné. Nedostatok pracovných síl totiž viedlo k vysokým mzdám, uzákonenie osemhodinového pracovného dňa a ďalším výhodám, v tej dobe v Európe neslýchaným. Austrália získala povesť „raja pracujúcich“. Niektorí zamestnávatelia sa pokúsili podkopať rastúci vplyv odborov dovozom lacných čínskych pracovníkov. To vyvolalo protitlak odborov, ktoré si u koloniálnych správach vynútili obmedzovanie prisťahovalectva z Ázie, čo viedlo k rozšíreniu politiky „Bielej Austrálie“ (White Australia policy), ktorá bola dlho súčasťou austrálskeho politického konsenzu a rozpadla sa až po druhej svetovej vojne, pričom definitívne bola z legislatívy ako rasistická odstránená v roku 1973.[53][54] Druhá polovica 19. storočia bola každopádne v znamení rýchleho ekonomického rastu, niekedy nazývaného „dlhý boom“, počas ktorého sa Melbourne údajne stalo najbohatším mestom na svete. Boom skončil v 90. rokoch 19. storočia. Bol sprevádzaný nárastom populácie, v roku 1900 dosiahla 3,7 milióna, pritom takmer milión ľudí žil v Melbourne a Sydney. Populácia oviec v roku 1891 dosiahla 100 miliónov.

Medzi rokmi 1855 a 1890 postupne všetkých päť kolónií získalo svoju vlastnú samosprávnu vládu. Samozrejme stále zostávali súčasťou Britského impéria. Pod vlastnou kontrolou londýnskeho Ministerstva pre kolónie ponechalo predovšetkým zahraničnú reprezentáciu, obranu a medzinárodnú prepravu a obchod.

Prvé austrálske parlamentné voľby (do zákonodarnej rady Nového Južného Walesu) sa uskutočnili v roku 1843. Demokratizácia potom postupovala celým kontinentom. Austrálske ženy získali právo voliť do parlamentu Južnej Austrálie v roku 1895. Súbežne bolo ženám umožnené kandidovať, ako prvým na svete. Domorodí mužskí austrálčania získali právo voliť vo Viktórii, Novom Južnom Walese, Tasmánii a Južnej Austrálii rovnako ako ženy v roku 1895. Iba Queensland a západná Austrália zakázali domorodcom hlasovať.

Medzi jednotlivými štátmi na kontinente existovala istá rivalita, ale pozvoľna sa rodilo aj vedomie jednoty. Prvý, kto začal hovoriť o nutnosti federálnej vlády, bol premiér Nového Južného Walesu Henry Parkes v roku 1889. Preto je nazývaným „otcom federácie“.[55]

Zjednotenie a federalizácia Austrálie

[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé rokovanie federálneho parlamentu v roku 1901, obraz Toma Robertsa

V roku 1890 sa zástupcovia šiestich kolónií a Nového Zélandu stretli v Melbourne a vyzvali k zjednoteniu krajiny. Vymenovali aj zástupcov do komisie, ktorá mala pripraviť federálnu ústavu. Výsledkom bol návrh, ktorý bol v roku 1898 predložený obyvateľom štyroch kolónií k schváleniu v referende. Nový Južný Wales návrh však zamietol, a tak bol upravený a v roku 1899 sa konala druhá séria referend, tentokrát už piatich kolónií. Návrh bol schválený. V roku 1900 ho schválil aj britský parlament a podpísala kráľovná Viktória. Vzápätí sa k piatim kolóniam pripojila aj Západná Austrália. 1. januárom 1901 tak vznikla Austrálska federácia. Severné teritórium bolo pod právomocou federálnej vlády prevedené v roku 1911. Prvé federálne voľby sa konali v marci 1901. Zvíťazila liberálna, ale ochranárska Protectionist Party. Vďaka podpore tretích labouristov zostavila prvý vládny kabinet na čele Edmundom Bartonom. Hlavným mestom Austrálie bolo od roku 1901 Melbourne. Vláda tu sídlila až do roku 1927. V roku 1911 však bolo rozhodnuté o výstavbe úplne nového hlavného mesta Canberra, kam sa federálna moc postupne presúvala.

Austrálsky vojaci počas prvej svetovej vojny v Egypte

Austrália sa potom podieľala na prvej svetovej vojne. Viac než 416 000 austrálskych mužov sa dobrovoľne prihlásilo do armády a zapojilo sa do bojov. Historik Lloyd Robson to odhadol na tretinu až polovicu spôsobilej mužskej populácie vtedajšej Austrálie. Krvavý bol ich angažmán pri pokuse dobyť Gallipoli vtedajšej Osmanskej ríši (dnešnom Turecku). Zahynulo pri ňom počas ôsmich mesiacov bojov 8141 Austrálčanov.[56] Aj keď britsko-austrálske jednotky pri Gallipoli prehrali, pre Austrálčanov sa Gallipoli stalo významným stavebným kameňom národnej identity. Pamiatku veteránov si Austrálčania každoročne pripomínajú 25. apríla, v deň vylodenia pri Gallipoli v roku 1915. Na bojiskách prvej svetovej vojny zahynulo celkom 60 000 Austrálčanov a 160 000 ich bolo zranených, takže Austrálčania patrili k národom, ktoré počas vojny - relatívne - najviac zaplatili. Za svoju obeť avšak Austrália po vojne žiadala väčšiu mieru nezávislosti.

Politická závislosť od Británii bola prakticky vynulovaná, keď Briti v roku 1926 udelili Austrálii status domínia, ktoré je len symbolicky podriadené britskej korune, inak v žiadnom inom zmysle, čo potvrdil tzv. Westminsterský status z roku 1931. Ten však paradoxne Austrálčania prijali až po istom zdráhaní, a to v roku 1942, pretože prináležitosť k Británii im do tej doby nijak nevadila.

Od druhej svetovej vojny

[upraviť | upraviť zdroj]
Austrálski vojaci v bitke o Tobruk

Ešte na začiatku druhej svetovej vojny bolo zrejmé, že emocionálna väzba na Spojené kráľovstvo je nesmierne silná. Austrálčania vyrazili Britom na pomoc podobne ako počas prvej svetovej vojny - bojovali hlavne pri Tobruku a pri El Alamejne.[57] Austrálčania však boli stále viac znepokojení britskou slabosťou. Márne žiadali Britov o väčšiu aktivitu v Tichomorí. Spojené kráľovstvo už nebolo schopné globálnej vojny.

Austrália teda vydala historické vyhlásenie, že obrana demokracie v Tichomorí je po novom na Spojených štátoch a Austrálii a ich spolupráca musí prebiehať bez ohľadu na tradičné väzby k Británii. Tým bol ohlásený významný geopolitický presun. Rozhodujúcim spojencom Austrálie (až do dnešných dní) sa stali Spojené štáty, posledné reálne medzinárodnepolitické väzby na Londýn boli preťaté. Emocionálne toto preťatie podporil šok austrálskej verejnosti z britských porážok v Malajzii a Singapure, pričom hlavne v Singapure prežili potupný akt kapitulácie aj austrálske jednotky. Do zajatia tu padlo 15 000 austrálskych vojakov. Mnohí zo zajatcov potom prežili peklo - v roku 1943 ich zomrelo 2 815 pri stavbe japonskej barmsko-thajskej železnice, v roku 1944 Japonci vyslali 2 000 austrálskych zajatcov na pochod smrti, ktorý prežilo len šesť ľudí - išlo o najhorší vojnový zločin spáchaný na Austrálčanoch v celej histórii. V marci 1942 boli všetky austrálske vojenské jednotky podriadené americkému veleniu, konkrétne generálov Douglasovi MacArthurovi. Japonci potom uskutočnili na území Austrálie viac než sto náletov, útočili aj ponorkami na prístavy. Nakoniec začali inváziu, na Novej Guinei (ktorú mala Austrália v správe od Versailleskej konferencie v roku 1919). Medzi júlom a novembrom 1942 austrálska armáda japonský útok zastavila. Bitka o Milne Bay v auguste 1942, ktorú Austrálčania zviedli, bola prvou porážkou japonských pozemných síl počas druhej svetovej vojny.[58] Bitka o Novú Guineu však trvala až do roku 1945. Na konci vojny stáli Austrálčania znovu medzi víťazmi, avšak za cenu 40 000 obetí.

Robert Menzies, otec povojnového blahobytu

Najsilnejšou politickou stranou sa po vojne stali, po krátkom vzopätí lavice, liberáli. Tí získali až mocenskú hegemóniu – vládli krajine v rokoch 1949 – 1972. Ústrednou postavou povojnovej politiky sa stal Robert Menzies. Post premiéra zastával v rokoch 1949 – 1966, teda viac než osemnásť rokov. Je to austrálsky rekord, ktorému sa po ňom nikto ani nepriblížil. Liberáli sa pod Menziesovým vedením vyhupli do sedla potom, čo v roku 1949 viedli predvolebnú kampaň proti zámeru labouristov znárodniť banky. Komunistické nebezpečie viedlo Menziesovych liberálov aj k zapojeniu sa do kórejskej vojny.[59] Do bojov sa zapojilo 17 000 Austrálčanov, počet austrálskych obetí bol viac než 1 500. Austrálčania podporili Američanov aj vo vietnamskej vojne od polovice 60. rokov. V tejto vojne stratili 500 mužov.[60]

Menziesova dlhá vláda je spojená s mimoriadnym ekonomickým rozmachom, pevným spojenectvom so Spojenými štátmi (zmluva SEATO z roku 1955), antikomunizmom, nadviazaním pevných obchodných vzťahov so starým nepriateľom Japonskom (ktoré sa stalo pre Austráliu najväčším odbytiskom, hlavne uhlia), neschopnosťou naplno otvoriť trh a zrušiť tradičné ochranárske opatrenie (to bol kompromis s odbormi a poľnohospodármi) a politikou podpory hromadnej imigrácie z Európy, od roku 1970 po opustení tzv. „politiky bielej Austrálie“, potom aj z Ázie a z ďalších častí sveta. To spôsobilo radikálnu premenu austrálskeho demografického obrazu, jej kultúry a vnímanie v očiach sveta. V rokoch 1945 až 1985 migrovalo do Austrálie 4,2 milióna ľudí, z toho asi 40 percent pochádzalo z Británie a Írska. Pre Menziesovu éru bol typickým akýsi spoločenský kompromis – mnoho priestoru pre obchod, ale za cenu značného prerozdeľovania bohatstva. Išlo o akýsi austrálsky variant európskeho sociálneho štátu. V šesťdesiatych rokoch mala Austrália najrovnomernejšie rozdelenie príjmov v západnom svete. V roku 1972 získala Nová Guinea autonómiu a v roku 1975 vznikol nový, samostatný štát Papua-Nová Guinea. Nauru získalo nezávislosť už v roku 1968.

Posledné ústavne väzby medzi Austráliou a Spojeným kráľovstvom boli zrušené v roku 1986 prijatím tzv. Zákona o Austrálii odstraňujúceho všetky britské vplyvy v jednotlivých austrálskych štátoch a rušiacej súdnej odvolateľnosti k orgánom Veľkej Británie. Prechod na republikánske zriadenie však austrálski voliči v roku 1999 odmietli, 55% väčšinou. Formálnou hlavou štátu tak zostáva britský monarcha.

V roku 1972 sa na čelo krajiny po mnohých rokoch postavil labourista, Gough Whitlam. Začal klásť dôraz na budúcnosť Austrálie ako súčasť regiónu južnej Ázie a Pacifiku. Labouristi boli opäť pri moci v rokoch 1983 – 1996. Bob Hawke veril v tradičné spojenectvo s USA a zapojil sa do vojny v Zálive v roku 1991, druhý labouristický vodca Paul Keating však obnovil dôraz na kooperácii v rámci APEC, teda so štátmi juhovýchodnej Ázie, obzvlášť zlepšil vzťahy s Indonéziou. Liberál John Howard, ktorý nastúpil do premiérskeho úradu v roku 1996 a vydržal v ňom desať rokov, sa vrátil skôr k proamerickej politike a vyslal vojakov do vojny v Afganistane a v Iraku.[61] Ako prvý povojnový austrálsky vodca sprísnil imigračnú politiku, keď zaviedol zadržovanie žiadateľov o azyl v detenčných táboroch mimo austrálske územie v Nauru a na Papui-Nové Guinei.[62] Prišiel tiež as s navrátením plavidiel s nelegálnymi utečencami zachytenými na mori. Labouristi vládli potom v rokoch 2007 – 2013. Austrália dostala v tomto období oi. prvú ženu v premiérskom úrade, Julii Gillardovou.[63] Vláda labouristov priniesla krajine zintenzívnenie vzťahov s juhovýchodnou Áziou a zrušenie Howardových protimigračných opatrení, ku ktorým sa však, po silnom zíntenzívnení imigrácie, labouristi pozvoľna vracali. Od roku 2013 vládli znovu liberáli. Ihneď po prevzatí moci opätovne sprísnili migračnú politiku v rámci operácie Sovereign Borders.[64]

Štátne symboly

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vlajka Austrálie

Znak

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Štátny znak Austrálie

Hymna

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Austrálska hymna

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Austrálie
Uluru vo vyprahnutom vnútrozemí Austrálie
Klimatické zóny Austrálie podľa Köppenovej klasifikácie.

7,617,930 km² pevninskej Austrálie sa nachádza na Indoaustrálskej doske. Je obklopená Indickým, Južným a Tichým oceánom. Od Ázie je oddelená Arafurským a Timorským morom. Jej pobrežie je dlhé 25 760 kilometrov.

Veľká koralová bariéra je najväčším koralovým útesom sveta. Leží pomerne blízko k severovýchodnému pobrežiu, dlhý je viac než 2 000 kilometrov. Najväčším svetovým monolitom je Mount Augustus v Západnej Austrálii. Ďalším kandidátom na tento titul je Uluru známy tiež aj ako Ayerova skala, ležiaci v centrálnej časti. 2 228 metrov vysoký Mount Kosciuszko vo Veľkých predelových vrchoch je najvyššou horou Austrálie ako kontinentu, nie však štátu: Mawson Peak na Heardovom ostrove ho prevyšuje o 517 metrov.

Púšte a polopúšte v Austrálii zaberajú najväčšiu plochu. Austrália je najsuchším a najplošnejším obývaným kontinentom a má najmenšie množstvo úrodnej pôdy. Miernu klímu má iba juhovýchodná a juhozápadná časť kontinentu, predovšetkým pozdĺž pobrežia. V severnej časti krajiny je tropická klíma, vegetácia sa tu skladá z dažďových aj obyčajných lesov a mangrovových bažin. Klíma ako celok je velmi ovplyvnená oceánom vrátane javu El Niño spôsobujúceho pravidelné suchá so sezónnymi systémami tlakových níž, z ktorých vznikajú cyklóny.

Austrália trpí s výnimkou východného pobrežia a Tasmánie nedostatkom zrážok. Z tohto hľadiska je na tom Austrália najhoršie zo všetkých kontinentov. Jej prevažná časť leží v oblasti suchého až polosuchého tropického a subtropického podnebia, preto rozsiahle časti vnútrozemia a dokonca aj časti západného pobrežia majú len slabo vyvinutú riečnu sieť alebo nemajú vôbec žiadnu. 65% pevniny je bez povrchového odtoku k moru. Iba v horách v okolí Cairnsu v Queenslande, na juhovýchode kontinentu a na Tasmánii je pomerne hustá riečna sieť stálych tokov, zodpovedajúca pomerom v stredoeurópskych pohoriach. Najnižší bod a zároveň najväčšie jazero Austrálie je slané Eyrovo jazero.

Štáty a teritóriá

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Štáty a teritóriá Austrálie

Austrália sa skladá zo šiestich federálnych štátov a dvoch teritórií. Štátmi Austrálskeho zväzu sú:

Najdôležitejšími teritóriami sú Severné teritórium (hlavné mesto Darwin) a Teritórium austrálskeho hlavného mesta (hlavné mesto Canberra). Hlavné mesto Canberra vzniklo na základe federálnej dohody ako kompromis medzi dvoma najväčšími austrálskymi mestami – Sydney a Melbourne.

Všetky štáty majú vlastné dvojkomorové parlamenty, okrem Queenslandu a oboch spomenutých teritórií, ktoré majú jednokomorový parlament. Medzi právomoci štátnych parlamentov patrí výber daní a legislatíva v rôznych oblastiach, do ich pôsobnosti patrí tiež napr. súdnictvo a regulácia vzdelávania.

Austrália má tiež niekoľko zámorských území:

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Austrálie

Austrália bola nepretržite obývaná už približne pred 50-tisíc rokmi. Pôvodnými obyvateľmi Austrálie sú domorodí obyvatelia (aborigéni) a ostrovania z Torreskej úžiny. Východná Austrália bola zámorským územím Veľkej Británie od roku 1770 a oficiálne vyhlásenou britskou kolóniou 26. januára 1788. Postupne, vďaka nárastu počtu obyvateľstva a preskúmaniu stále rozsiahlejších území, bolo vytvorených šesť kráľovských kolónií. 1. januára 1901 sa kolónie dohodli na vytvorení federácie a bol vytvorený Austrálsky zväz. Austrálsky zväz je od počiatkov stabilným demokratickým štátom a súčasťou (britského) Spoločenstva národov.

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (Commonwealth of Australia) sa 1. januára 1901 vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele (Nový Južný Wales, Victoria, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej britský monarcha (v súčasnosti kráľ Karol III.), ktorú v krajine zastupuje generálny guvernér (v súčasnosti Peter Cosgrove).

Zákonodarstvo je v rukách parlamentu, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda volený parlamentom a menovaný generálnym guvernérom.

V decembri 2020 Austrália zmenili svoju štátnu hymnu, Advance Australia Fair. Miesto „young and free“ budú o Austrálii spievať ako o „one and free“. Predchádzajúci text ignoroval pôvodných obyvateľov Austrálie. Zmenu navrhla premiérka štátu New South Wales, Gladys Berejiklian.[65]

Pôvod mena

[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Austrália je odvodené z latinského australis, čo znamená južný a pochádza z povestí z 2. storočia o „neznámej južnej zemi“ (v latinčine terra australis incognita). Britský objaviteľ Matthew Flinders pomenoval krajinu Terra Australis, čo bolo neskôr skrátené do dnešnej podoby. Predtým, počas objaviteľských ciest holandských moreplavcov, niesla krajina názov Nova Holandicus, teda Nové Holandsko.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ STATISTICS, c=AU; o=Commonwealth of Australia; ou=Australian Bureau of. Main Features - Geographic distribution of the population [online]. 2012-05-24, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ CLARKSON, Chris; JACOBS, Zenobia; MARWICK, Ben. Human occupation of northern Australia by 65,000 years ago [online]. 2017-07, [cit. 2021-03-24]. S. 306–310. Dostupné online. DOI:10.1038/nature22968 (po anglicky)
  3. ↑ KORSCH, R. J.; KOSITCIN, N.; CHAMPION, D. C.. Australian island arcs through time: Geodynamic implications for the Archean and Proterozoic [online]. 2011-04-01, [cit. 2021-03-24]. S. 716–734. Dostupné online. DOI:10.1016/j.gr.2010.11.018
  4. ↑ Map from above shows Australia is a very flat place [online]. 2005-01-22, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ AGENCY, Digital Transformation. The Australian continent [online]. [Cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (English)[nefunkčný odkaz]
  6. ↑ AUSTRALIA, c\=AU\;o\=Australia Government\;ou\=Geoscience. Deserts [online]. 2014-05-15, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (EN)
  7. ↑ Archivovaná kopie [online]. [Cit. 2021-03-24]. Dostupné online. Archivované 2012-11-11 z originálu.
  8. ↑ Wayback Machine [online]. 2011-07-06, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. Archivované 2011-07-06 z originálu.
  9. ↑ Geoscience Australia - Fab Facts, Dimensions, Australia Compared [online]. 2007-03-24, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. Archivované 2007-03-24 z originálu.
  10. ↑ a b Australia wealthiest nation in world: report [online]. 2012-07-21, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
  11. ↑ Australians the world's wealthiest [online]. 2011-10-30, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Migration, Australia, 2018-19 financial year | Australian Bureau of Statistics [online]. 2020-04-28, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ United Nations Population Division | Department of Economic and Social Affairs [online]. [Cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (EN)
  14. ↑ Australia: World Audit Democracy Profile [online]. 2007-12-13, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. Archivované 2007-12-13 z originálu.
  15. ↑ australia | Origin and meaning of the name australia by Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Online Etymology Dictionary [online]. 2016-12-23, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2016-12-23 z originálu.
  17. ↑ CLARKE, Jacqueline; CLARKE, Philip. Putting 'Australia' on the map [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ WHO NAMED AUSTRALIA? [online]. 11 II 1928, [cit. 2021-03-25]. S. 16. Dostupné online.
  19. ↑ Wayback Machine [online]. 2009-10-17, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2009-10-17 z originálu.
  20. ↑ COMAN, Brian J.. A Loose Canon: Essays on History, Modernity and Tradition. [s.l.] : Connor Court Publishing Pty Ltd. 188 s. Google-Books-ID: P5m4zNxaaSUC. Dostupné online. ISBN 978-0-9802936-2-3. (po anglicky)
  21. ↑ SCHOOL, Head of; ADMIN.SLLL@ANU.EDU.AU. Australian National Dictionary Centre [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ NUNN, Patrick. The Edge of Memory: Ancient Stories, Oral Tradition and the Post-Glacial World. [s.l.] : Bloomsbury Publishing. 244 s. Google-Books-ID: Z4xaDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4729-4327-9. (po anglicky)
  23. ↑ FAGAN, Brian M.; DURRANI, Nadia. People of the Earth: An Introduction to World Prehistory. [s.l.] : Routledge. 1205 s. Google-Books-ID: W0NvDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-351-75764-5. (po anglicky)
  24. ↑ OPPENHEIMER, Stephen. Out of Eden: The Peopling of the World. [s.l.] : Little, Brown Book Group. 266 s. Google-Books-ID: VQQvDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-78033-753-1. (po anglicky)
  25. ↑ Původní obyvatelstvo | Austrálie | Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity [online]. [Cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  26. ↑ Scott Cane; First Footprints – the epic story of the first Australians; Allen & Unwin; 2013; ISBN 978-1-74331-493-7; str. 25-26
  27. ↑ https://australianarchaeologicalassociation.com.au/wp-content/uploads/2015/05/Bird-2015-BR1.pdf - First Footprints: The Epic Story of the First Australians1 by Scott Cane
  28. ↑ https://phys.org/news/2023-02-remapping-superhighways-australians-reveals-year.html - Remapping the superhighways traveled by the first Australians reveals a 10,000-year journey through the continent
  29. ↑ GILLIGAN, Ian. Climate, Clothing, and Agriculture in Prehistory: Linking Evidence, Causes, and Effects. [s.l.] : [s.n.]. 347 s. Google-Books-ID: Ux50DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-108-47008-7. (po anglicky)
  30. ↑ BOWLER, James M.; JOHNSTON, Harvey; OLLEY, Jon M.. New ages for human occupation and climatic change at Lake Mungo, Australia [online]. 2003-02-01, [cit. 2019-07-24]. S. 837–840. Dostupné online. DOI:10.1038/nature01383
  31. ↑ TUNIZ, Claudio; GILLESPIE, Richard; JONES, Cheryl. The Bone Readers: Science and Politics in Human Origins Research. [s.l.] : Routledge. Google-Books-ID: WrJmDAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-315-41888-9. (po anglicky)
  32. ↑ CASTILLO, Alicia. Archaeological Dimension of World Heritage: From Prevention to Social Implications. [s.l.] : Springer Science & Business Media. 121 s. Google-Books-ID: jV64BAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4939-0283-5. (po anglicky)
  33. ↑ NEWS, Opening Hours 10am-5pmFree General Entry Address 1 William StreetSydney NSW 2010 Australia Phone +61 2 9320 6000 www australian museum Copyright © 2021 The Australian Museum ABN 85 407 224 698 View Museum. The spread of people to Australia [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ a b Trojmetrové klokany a obrie wombaty vyhubil človek, nie zmena klímy. National Geographic, [1].
  35. ↑ Aboriginal Australians the oldest culture on Earth - Australian Geographic [online]. 2013-05-18, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2013-05-18 z originálu.
  36. ↑ SÁENZ, Rogelio. The International Handbook of the Demography of Race and Ethnicity. [s.l.] : Springer. 637 s. Google-Books-ID: v_bLCQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-90-481-8891-8. (po anglicky)
  37. ↑ Chapter - Aboriginal and Torres Strait Islander population [online]. 2002-01-25, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ What is Aboriginal Dreamtime? [online]. Aboriginal-art-australia.com, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ Jak vznikl svět podle Aboriginců [online]. 2002-08-29, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  40. ↑ GALVÁN, Javier A.. They Do What? A Cultural Encyclopedia of Extraordinary and Exotic Customs from around the World: A Cultural Encyclopedia of Extraordinary and Exotic Customs from around the World. [s.l.] : ABC-CLIO. 400 s. Google-Books-ID: e2RyBAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-61069-342-4. (po anglicky)
  41. ↑ Ancient Rock Art Matches Tattoos : Discovery News : Discovery Channel [online]. 2008-07-10, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2008-07-10 z originálu.
  42. ↑ BARBER, Peter; BARNES, Katherine; ERSKINE, Dr Nigel. Mapping Our World: Terra Incognita To Australia. [s.l.] : National Library of Australia. 291 s. Google-Books-ID: uZ_sAQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-642-27809-8. (po anglicky)
  43. ↑ Kdo objevil Austrálii? | Zajímavosti [online]. 2007-03-22, [cit. 2019-07-24]. Dostupné online. (po česky)
  44. ↑ SMITH, Claire; BURKE, Heather. Digging It Up Down Under: A Practical Guide to Doing Archaeology in Australia. [s.l.] : Springer Science & Business Media. 352 s. Google-Books-ID: 0HsRb_AY9jQC. Dostupné online. ISBN 978-0-387-35263-3. (po anglicky)
  45. ↑ BAER, Joel. Pirates of the British Isles. [s.l.] : Stroud, Gloucestershire : Tempus. 266 s. Dostupné online. ISBN 978-0-7524-2304-3.
  46. ↑ GOUCHER, Candice; WALTON, Linda. World History: Journeys from Past to Present. [s.l.] : Routledge. 769 s. Google-Books-ID: O_3fCgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-135-08829-3. (po anglicky)
  47. ↑ EGAN, Ted. The Land Downunder. [s.l.] : Grice Chapman Publishing. 238 s. Google-Books-ID: ND3OqVdOwqoC. Dostupné online. ISBN 978-0-9545726-0-0. (po anglicky)
  48. ↑ MSN Encarta - Multimedia - Smallpox Through History [online]. 2004-06-18, [cit. 2021-03-27]. Dostupné online. Archivované 2009-10-29 z originálu.
  49. ↑ EDWARDS, William Howell. An Introduction to Aboriginal Societies. [s.l.] : Social Science Press. 172 s. Dostupné online. ISBN 978-1-876633-89-9. (po anglicky)
  50. ↑ James Cook - slavný mořeplavec [online]. [Cit. 2019-07-24]. Dostupné online.
  51. ↑ První osadou v Austrálii bylo Sydney. [Cit. 2019-07-25]. (po česky)
  52. ↑ National Museum of Australia - Eureka Stockade. [Cit. 2020-09-06]. (po anglicky)
  53. ↑ Austrálie: Ukradená země [online]. 2013-04-27, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ White Australia policy | Summary & Facts [online]. [Cit. 2019-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ Henry Parkes, Father of Australian Federation [online]. [Cit. 2019-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Gallipoli bylo koncem australské puberty, v bitvě ztratila tisíce mužů [online]. 2015-04-26, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.
  57. ↑ Austrálie za 2. světové války. [Cit. 2019-07-26].
  58. ↑ Battle of Milne Bay [online]. [Cit. 2019-07-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ Out in the Cold: Australia's involvement in the Korean War | The Australian War Memorial [online]. [Cit. 2019-07-27]. Dostupné online.
  60. ↑ Australian Involvement In The Vietnam War [online]. [Cit. 2019-07-27]. Dostupné online. Archivované 2019-07-17 z originálu.
  61. ↑ John Howard defends Australia 's involvement in Iraq war [online]. [Cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ (PDF) Immigration policy under the Howard Government [online]. [Cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. ↑ Julia Gillardová povede jako první žena australský kabinet [online]. Český rozhlas, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
  64. ↑ LESLIE, Reporters: Tim; LIDDY, Mark Corcoran; Designer: Ben Spraggon; Developer: Colin Gourlay; Editor: Matthew. Operation Sovereign Borders - the first six months [online]. 2014-03-26, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  65. ↑ Australia changes national anthem to reflect indigenous past [online]. bbc.com, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Austrália_(štát)&oldid=7935345“