Šen-si Y-8
| Y-8 | |
 Y-8 počas letu | |
| Typ | taktické dopravné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Skupina leteckého priemyslu Šen-si |
| Prvý let | 25. december 1974 |
| Zavedený | 1981[1] |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády |
| Vyrobených | cca 176 |
Šen-si Y-8 (čín. 运-8 – Jün-8; angl. Shaanxi Y-8) je taktické turbovrtuľové dopravné lietadlo, vyrábané čínskou spoločnosťou Šen-si (Shaanxi Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Šen-si), ktorá patrí pod Združenie leteckého priemyslu Číny (Aviation Industry Corporation of China). Lietadlo bolo vyvinuté reverzným inžinieringom zo sovietskeho stroja Antonov An-12.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Od svojho založenia zápasilo čínske letectvo s nedostatkom dopravných lietadiel, preto si Čína v roku 1960 kúpila od Sovietskeho zväzu malý počet vrtuľových lietadiel An-12. Ani tieto lietadlá však nedokázali pokryť civilné a vojenské potreby Číny. Preto bola letecká továreň Si-an v decembri 1968 poverená vývojom stredne veľkého dopravného lietadla postaveného na základe An-12.
Začiatkom roku 1969 továreň zostavila konštrukčný tím pozostávajúci z 570 ľudí, ktorí sa pustili vývoja a stavby lietadla Y-8. Dokončenie návrhu trvalo dva roky a štyri mesiace. Kompletný súbor výkresov, špecifikácií a správ bol vydaný vo februári 1972. Čoskoro nato sa začalo s výrobou dielov a montážou. Prvý let prototypu Y-8 sa konal 25. decembra 1974, pričom trval 26 minút. Lietadlo sa počas neho dostalo do výšky 6000 m. Vykazovalo dobrú ovládateľnosť a všetky jeho systémy fungovali normálne.
Po skúšobnej výrobe prvých lietadiel bolo rozhodnuté, že výroba Y-8 sa presunie do továrne Šen-si. Prvý let Y-8, vyrobeného v Šen-si, sa uskutočnil 29. decembra 1975. Po 66 letoch v rozsahu 100 letových hodín bol Y-8 vo februári 1980 oficiálne certifikovaný na používanie čínskou vládou. Sériová výroba nového lietadla sa začala v roku 1981.[2]
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]
Y-8 je hornoplošník s rozpätím krídel 38 m. Pod nábežnými hranami krídel sú namontované štyri turbovrtuľové motory WJ-6, každý s výkonom 3170 kW (4 250 k). Vnútorná kapacita paliva je 22 910 kg.
Trup dlhý 34,02 m má prednú časť presklenú podobne, ako je to u bombardéra H-6. Rovnako ako An-12, aj základný variant Y-8 mal pretlakovanú iba prednú polovicu trupu. Plne pretlakovaný trup mal tento typ až od variantu Y-8C. Základný variant Y-8 zdedil po An-12 chvostovú vežu, na ktorej je namontovaný dvojitý 23 m kanón. Toto konštrukčné riešenie však bolo pri neskorších variantoch odstránené.
Y-8 je vybavený základnou rádiovou komunikáciou, Dopplerovou navigáciou, autopilotom, rádiovým kompasom, rádiovým výškomerom nadmorskej výšky a identifikáciou vlastný/cudzí. Lietadlo je schopné letu za každého počasia, aj počas noci.
Civilná verzia Y-8 je vybavená avionikou západnej výroby pre komerčné lety, vrátane systému FDS, leteckého dátového počítača, VOR/ILS, prijímača riadenia letovej prevádzky, UHF rádia, meteorologického radaru, Litton Omega navigačného systému, HF komunikácie Bendix/King, univerzálneho záznamníku letových údajov Sundsstrand (UFDR) a záznamníku hlasu v kabíne.
Veľkosť nákladného priestoru je 13,5 m x 3 m x 2,4 m. Zmestí sa do neho 96 ozbrojených vojakov alebo 82 výsadkárov alebo 60 nosidiel plus 23 ľahko zranených pacientov a 3 zdravotníkov alebo 16t kontajnery alebo 20t nákladu. Nákladový priestor je vybavený dvoma elektrickými navijakmi a nákladným systémom s nosnosťou 2,3 t, kde je možné náklad zavesiť na elektricky poháňanú koľajnicu. Valčeky v podlahe nákladného priestoru umožňujú rýchlu a jednoduchú manipuláciu s nákladnými paletami a v prípade potreby sa dajú odstrániť, aby zostala rovná plocha.
Lietadlo je možné použiť na výsadky jednotiek, vozidiel a nákladu vo veľkých a malých výškach. Základný variant Y-8 môže počas letu zhadzovať palety o veľkosti 1 m, 2 m, 4 m a 6 m. Maximálna hmotnosť jedného vysadzovaného nákladu je 7,4 tony. Prvé varianty mali dve bočné výklopné dvere nákladného priestoru, zatiaľ čo v neskorších variantoch boli nahradené jednými rampovými nákladnými dverami pre rýchle nakladanie/vykladanie.
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]Y-8: pôvodný variant vyvinutý z lietadla An-12.
Y-8 MPA: námorné hliadkové lietadlo vybavené radarom na vyhľadávanie plavidiel, súpravou elektronického boja, dennými/infra-červenými kamerami a sonobójami.
Y-8A: variant určený na prepravu vrtuľníka S-70C „Black Hawk“.
Y-8B: civilné nákladné lietadlo.
Y-8C: vylepšený variant s plne pretlakovým nákladným priestorom.
Y-8CB: variant slúžiaci na elektronické spravodajstvo (ELINT). V prednej časti lietadla na spodku trupu sa nachádza kapotáž v tvare kanoe, v ktorej je nainštalovaná ELINT anténa BM/KZ800. Tá dokáže detegovať, zaznamenávať, lokalizovať a analyzovať nepriateľské radarové, EW a komunikačné signály. Zo zadnej nakladacej rampy, o ktorej sa predpokladá, že bola utesnená, vytŕča niekoľko radov menších antén. Viac aerodynamických krytov a antén sa nachádza pod trupom medzi hlavnými podvozkovými priestormi, ako aj na vrchu trupu. Prototyp Y-8CB prvýkrát vzlietol 26. januára 2000. Čínske letectvo prevádzkuje päť lietadiel Y-8CB (S/N 30011, 30012, 20671, 20672, 30511). Niektoré z týchto lietadiel boli vylepšené o ďalšie vybavenie vrátane chrbtovej SATCOM antény, ktorá poskytuje dátové spojenie s pozemnou základňou. Od septembra 2016 lietajú Y-8CB na prieskumné misie nad Východočínskym morom neďaleko Japonska.
Y-8DZ: variant, ktorý vznikol konverziou Y-8CB. Lietadlo má v zadnej časti trupu na oboch stranách dve veľké obdĺžnikové antény ESM/ELINT. Ďalšie dve o niečo menšie ESM/ELINT antény sú inštalované v prednej časti trupu. Vertikálna chvostová plutva lietadla bola prerobená tak, aby mala na vrchu nainštalovanú anténu smerujúcu dozadu. Anténa v tvare kanoe pod trupom je zachovaná. Lietadlo bolo tiež natreté novou svetlomodrou/bielou farebnou schémou. Ku koncu roka 2019 prevádzkovalo čínske letectvo najmenej dva stroje tohto typu. Očakáva sa, že všetky Y-8CB budú modernizované na štandard Y-8DZ.
Y-8D: exportný variant Y-8.
Y-8E: nosič bezpilotných lietadiel WZ-5 (CH-1).
Y-8H: prieskumné lietadlo.
Y-8CA: variant slúžiaci na testovanie leteckých radarov.
Y-8J: prieskumné lietadlo vybavené britským radarom „Skymaster“.
Y-8JB: variant, slúžiaci na elektronické spravodajstvo (ELINT), ktorý bol vyvinutý pre čínske námorníctvo. Predpokladá sa, že podobne ako Y-8CB je aj tento variant vybavený systémom BM/KZ800 ELINT, ktorý pracuje na frekvencii 1-18 GHz a má dosah 300 km. Prototyp Y-8JB prvýkrát vzlietol 26. augusta 2003. Čínske námorníctvo prevádzkuje štyri stroje tohto typu. Predpokladá sa, že Y-8JB bude nahradený novým Y-8JZ.
Y-8F: variant určený na prepravu hospodárskych zvierat.
Y-8F100: variant Y-8, vylepšený o pokročilú avioniku, určený na komerčné nákladné lety.
Y-8F200: upravený variant s plne pretlakovým nákladným priestorom, ktorý bol postavaný na základe Y-8F100. Je vo výzbroji letectva Tanzánie.
Y-8F400: vylepšený variant s pevným nosom, ktorý nahradil pôvodný „presklený“ nos.
Y-8F600: najnovší variant vyvinutý spoločne firmami Šen-si, Antonov Aeronautical Scientific-Technical Complex (ASTC) a Pratt and Whitney Canada. Má prerobený trup, vylepšenú avioniku a motory západnej výroby. Prvý let absolvoval 14. januára 2005.[3]
KJ-200: lietadlo včasnej výstrahy a riadenia.
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
- Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 109 strojmi Y-8 rôznych variantov.
- Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 42 strojmi Y-8 rôznych variantov.
- Pozemné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 3 strojmi Y-8.
- Vzdušné sily Kazachstanu: k januáru 2024 disponovali 1 lietadlom Y-8.
- Mjanmarské vzdušné sily: k januáru 2024 disponovali 6 strojmi Y-8.
- Vzdušné sily Pakistanu: k januáru 2024 disponovali 4 lietadlami Y-8.
- Vzdušné sily Srí Lanky: k januáru 2024 disponovali 1 lietadlom Y-8.
- Vzdušné sily Tanzánie: k januáru 2024 disponovali 2 lietadlami Y-8.
- Vzdušné sily Venezuely: k januáru 2024 disponovali 8 lietadlami Y-8.[4]
Špecifikácie (Y-8A)
[upraviť | upraviť zdroj]Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 5 (dvaja piloti, palubný inžinier, rádiový operátor a navigátor)
- Kapacita:
- 96 vojakov
- 58 výsadkárov
- 60 ťažko ranených, 20 ľahko zranených vojakov a 3 ošetrovateľov
- dve nákladné autá značky Liberation
- Dĺžka: 34,02 m
- Rozpätie: 38 m
- Výška: 11,16 m
- Plocha krídel: 121,9 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 490 kg
- Užitočné zaťaženie: 20 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 61 000 kg
- Pohonná jednotka: 4× turbovrtuľový motor WJ-6 s výkonom 3170 kW
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 660 km/h
- Cestovná rýchlosť: 530 km/h
- Dostup: max. 10 400 m
- Dolet: max. 5 615 km, 1 275 km pri maximálnom zaťažení[5]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Shaanxi Y-8 Military Transport Aircraft [online]. airforce-technology.com, 2010-08-18, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.
- ↑ PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Y-8 Tactical Transport Aircraft | Air Power [online]. sinodefence.com, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online. Archivované 2006-12-29 z originálu.
- ↑ flightglobal.com, [cit. 2024-11-30]. Dostupné online.
- ↑ Antonov An-12 & Shaanxi Y-8 [online]. airliners.net, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.
