Šesť piesní z Rukopisu královédvorského

Šesť piesní z Rukopisu Kráľovodvorského, Op. 7 je piesňový cyklus Antonína Dvořáka.

Cyklus má nasledujúce časti:

1. Zezhulice
2. Opuštená
3. Skřivánek
4. Róza
5. Kytice
6. Jahody

Hudba je veľmi osobitného a rázovito zafarbeného charakteru. V niektorých piesňach sú už zjavné nábehy na tón, v ktorom Dvořák dokázal s geniálnym vnuknutím vystihnúť a idealizovať typické rysy ľudovej piesne.

Skladateľ v týchto šiestich piesňach citlivo rozlíšil jednotlivé básne podľa ich obsahu a nálad. Spevnou melódiou upútavajú Kytice a Skřivánek. Vážny citový obsah Rózy je podaný prevažne deklamačným vedením spevného hlasu, najpôvabnejšie číslo cyklu Zezhulice s opakovaným terciovým motívom kukučky v klavírnom parte, má zaujímavú formu ostentatívneho striedania hudobných častí v andante a v allegre. Pochmúrna nálada piesne Opuštěná je vyjadrená monotónnym melodickým motívom, harmonicky najvýraznejšia a najumelejšia je trojdielna pieseň Jahody. Jej pravidelná forma a jasná nadľahčená melódia pripomínajú strofické piesne Franza Schuberta.

Obdivuhodné v tomto cykle je aj Dvořákovo modulačné umenie. Napríklad v piesni Kytice, všetky modulácie plynú do toniky, ktorou je G-dur. Raz Dvořák moduluje pomocu zmenšeného štvorzvuku na zvýšenom štvrtom stupni, inokedy tiež do toniky G-dur pomocou zväčšeného tetrakvartakordu. Skladateľ sa v zhudobňovaní Kráľovodvorského rukopisu do formy piesní nesnažil podtrhnúť archaizmus slovného podkladu, ale v harmonickom a modulačnom vybavení piesní sa usiloval ísť nekonvenčnými cestami, z ktorých je cítiť výrazový elán, podobný s priebojnosťou jeho prvých symfónií, komorných skladieb i jeho prvej opery Alfréd, ktorú skomponoval roku 1870.