Škoda (právo)

Škoda má v slovenskom práve v súčasnosti dvojakú základnú definíciu.

Občianske právo

Škoda je ujma:

• spôsobená v majetkovej oblasti (teda na majetku alebo majetkových právach) niekoho (tzv. poškodeného), ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch
• na zdraví (a živote) niekoho (pozri škoda na zdraví)
• na prírode a životnom prostredí (pozri škoda na životnom prostredí) - táto škoda spočiatku v Občianskom zákonníku nebola

Do majetkovej oblasti sa v občianskom práve ráta aj (objektívne nevyjadriteľné) bolestné a úhrada sťaženia spoločenského uplatnenia (oboje v rámci hradenia ujmy na zdraví), pričom v iných právnych poriadkoch tieto ujmy často patria medzi nemajetkové ujmy, teda práva na ochranu osobnosti.

Podstatou tohto chápania škody je fakt, že nezahŕňa nemajetkovú ujmu.

Občiansky zákonník rozlišuje:

• skutočnú škodu (teda škodu na existujúcich veciach či právach)
• ušlý zisk (to, čo poškodenému (len) ušlo do budúcnosti)

Pozri aj náhrada škody.

Trestné právo

Trestný zákon rozoberá škodu v § 124 a 125 (a v § 123 "ujmu na zdraví"). Táto definícia zahŕňa aj nemajetkovú ujmu a výslovne definuje aj škodu proti životnému prostrediu.

§ 124: (1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie:

• ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného
• alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
  Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

(3) Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.