Školník (učebnica)
Školník bol typ učebnice používaný na slovenských ľudových školách v 19. storočí, obsahujúci náuku o reáliách,[1] t. j. základné poznatky z prírodopisu, zemepisu a dejepisu.[2]
Prvý školník bol vydaný v roku 1871 rímskokatolíckym kňazom Andrejom Radlinským pod názvom Školník obsahujúci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnostiach občanských pre katolícke elementárne školy. V roku 1872 vydal kolektív autorov zvolenského seniorátu pod vedením Jána Fuchsa Prostonárodný evanjelický školník, ktorý bol súborom šiestich učebníc (Dějepis církve křesťanské, Zemepis, Dějepis Uhorska, Prírodopis, Silozpyt čili fysika, Katechizmus hospodársky) v jednom zväzku.[3] Pre jeho žiadanosť a obľúbenosť bolo publikovaných celkom päť vydaní (posledné roku 1897), pričom v neskorších vydaniach bol zväzok rozšírený o učebnicu Zdravoveda.[4]
V roku 1929 bola vydaná obdobná Kniha reálií pre 6. – 8. postupný ročník slovenských ľudových škôl, zostavená Karlom Jelínkom a Rudolfom Kratochvílom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pavlík, Ondrej, ed. (1985), „školníky“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2. P – Ž, Bratislava: Veda, str. 356, OCLC 165864997
- ↑ Pavlík, Ondrej, ed. (1985), „reálie“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2. P – Ž, Bratislava: Veda, str. 162, OCLC 165864997
- ↑ „Ján Fuchs“, Pamätník slovenských matematikov, Bratislava: Matematický ústav Slovenskej akadémie vied
- ↑ [Fuchs, Ján], ed. (1897), Prostonárodný evanjelický školník (5. vyd.), Turčiansky Sv. Martin: Zvolenský seniorát, str. 1, OCLC 79749134