Preskočiť na obsah

Škrečkorodé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Škrečkorodé[1] (iné názvy: chrčky [2], škrečky; lat. Cricetinae) je podčeľaď hlodavcov z čeľade chrčkovité.

V slovenčine existujú v literatúre tri alternatívne prístupy na označovanie recentných rodov tejto podčeľade:

  • všetky rody majú slovenský názov škrečok, okrem rodu Cricetus, ktorý má názov chrček
  • všetky rody majú slovenský názov škrečok
  • všetky rody majú slovenský názov chrček

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrčky:

Ojedinele sa do tejto podčeľade zaraďuje aj rod Calomyscus (škrečok/chrček) [3], ktorý sa inde zaraďuje ako samostatná podčeľaď Calomyscinae z čeľade Cricetidae (alebo čeľade Muridae v širšom zmysle) alebo ako samostatná čeľaď Calomyscidae [4][5].

Známe chované druhy

[upraviť | upraviť zdroj]

K najčastejšie chovaným druhom patria:

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Škrečky sú nočné zvieratá. Vo voľnej prírode sa hrabú v podzemí pri dennom svetle, aby neboli chytené dravcami. Ich strava obsahuje množstvo potravín, vrátane sušených potravín, bobule, orechy, čerstvé ovocie a zeleninu. Vo voľnej prírode jedia pšenicu, orechy a malé kúsky ovocia a zeleniny, ktoré nájdu ležať na zemi, a občas jedia malý hmyz, ako sú malé ovocné mušky, cvrčky a červy. Majú pretiahnuté kožené sáčky na oboch stranách hlavy, ktoré siahajú po ramená, ktoré si plnia zásobami, ktoré majú byť uložené, prinesú ich späť do kolónie alebo ich zjedia neskôr.

Hoci škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) bol prvýkrát vedecky opísaný v roku 1839, až v roku 1930 sa výskumníkom podarilo skrotiť a chovať škrečky. Všetky sýrske škrečky sú potomkami samičky, ktorú prvý našiel a zachytil v Sýrii zoológ Israel Aharoni.

Škrečkovo správanie sa môže líšiť v závislosti na jeho životnom prostredí, genetike, a interakcii s ľuďmi. Pretože sa ľahko chovajú v zajatí, sú často využívané ako laboratórne zvieratá v ekonomicky rozvinutých krajinách.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 107.
  2. Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 143
  3. LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice: Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6. s. 108
  4. McKENNA, M. C., BELL, S. K. (eds.): Classification of mammals – above the species level. New York: Columbia University Press, 1997, S. 149
  5. Mammal Species of the World - Browse: Calomyscidae [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2018-01-10]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]