Šlír
| Šlír | |
 Piesčité slienie - šlíry - neogén (karpat, miocén). Cerová-Lieskové, Viedenská panva, Slovensko (Geologické kladivo je 28 cm dlhé) | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit, ílové minerály, piesok |
| Akcesórie | organické zvyšky |
| Vlastnosti | |
| Textúra | jemnozrnná |
| Farba | žltá až žltosivá až modrosivá |
Šlír je usadená hornina, vápnitý íl s vrstvami jemnozrnného piesku[1].
Názov pochádza z nemeckého slova schlier a používa sa najmä v alpskej oblasti pre vápenaté íly a pieskovce, s typickým svetlým zvetrávaním.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Šlír je čiastočne spevnená hornina svetlosivej, až modrosivej farby, s lastúrnatým lomom. Niekedy s vložkami vápenatých konkrécií (tzv. cicvárov).
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne sa im pripisoval stratigrafický význam, no neskôr sa ukázalo, že tieto horniny sedimentovali v rôznych obdobiach paleogénu, na Slovensku hlavne v spodnom neogéne (miocéne). Vznikajú v hlbokovodnom prostredí[2].
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Typické sú vývoje v otangu v molasovej zóne Rakúskych Východných Álp. Podobne sú pomerne bežné v Karpatskej čelnej predhlbni a neogénnej Viedenskej a Východoslovenskej panve[2].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Petránek, J. Šlír, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-09-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 714
|
Tento článok týkajúci sa nerastu, alebo horniny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |