Šmelina

Šmelina je hovorové označenie pre zakázaný, nedovolený, pokútny, čierny obchod s tovarom, ktorého je nedostatok, ktoré má pejoratívny význam, pretože tovar (tiež samotný nazývaný šmelina) býva nezákonne získaný a/alebo predražený. Ďalšie odvodené slová: šmelinári, šmelinárky šmelinárčili i šmelinárili ale aj šmelili.

Pôvod a význam

Germanista Josef Janko uvádza, že slovný základ slova šmelina je odvodený z nemčiny. Podľa neho ide o adaptovanie slangových výrazov nemeckej reči zlodejskej: Schwelemer, Schwählemer, Schmelemer, Schmälinger vo význame „cigáň“, pričom sa odvoláva na nemeckú publikáciu z roku 1858.

Šmelina po 2. sv. vojne nahradila významovo keťasenie, ktoré vzniklo počas 1. sv. vojny, teda v období nedostatku tovarov. Takéto obchodovanie malo pejoratívnu konotáciu, pretože obchodníci dosahovali "nemravne vysokú maržu" a tým získali označenie tých „ktorí predražujú a tým bez hanby okrádajú“ ostatných. Počas vojen a po nich nasledujúcom období existencie prídelového systému (napríklad potravinové lístky) sa tovary predávali (alebo viacnásobne reťazovo predávali nemecky: Kettengeschäft, čo bol základ pre keťas) na určitých miestach, ktoré dostali názov čierny trh. Význam slova 'čierny trh' postupne zovšeobecnel na označenie "typu nelegálneho trhu, vytvoreného v snahe obísť daňové zákony alebo iné regulácie pri výmene statkov a služieb".

Socialistická šmelina

Od Februárového prevratu 1948 bolo voľné obchodovanie obmedzované. V roku 1956 sa do Trestného zákona dostal § 188a obsahujúci skutkovú podstatu trestného činu špekulácie, ktorý mal zamedziť šmeline. Neskôr prijatý, po mnohých novelách dlho platný zákon č. 141/1961 Zb., upravoval trestný čin špekulácie v § 117 tak, že nielen obchodovanie ale už len zaobstaranie alebo prechovávanie predmetov vo väčšom rozsahu alebo väčšej hodnoty určených na ďalší predaj bolo trestné. Pojmy "väčšom rozsahu" a "väčšej hodnoty" neboli v zákone definované a súdna prax ich interpretovala podľa všeobecných a veľmi vágnych kritérií.

Do roku 1980 bolo možné zo zahraničia dovážať iba tovar do hodnoty tristo korún v cenách platných v Československu. Za vývoz valút, ktoré neboli oficiálne predané a potvrdené vo vyhlásení, resp. boli odhalené colnou kontrolou na hraniciach, hrozilo v prípade sumy nad dvetisíc korún odsúdenie za prečin alebo trestný čin.

Šmelina sa tak za socializmu stala z opovrhovaného "kšeftovania" s nedostatkovými potravinami cez vojnu obchodovaním predovšetkým s "exkluzívnym" tovarom najmä zo Západu.

Typy "spoločensky nebezpečného konania" stíhaného ako trestný čin špekulácie uvádza napr. stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSSR Rt 1/1985:

"Ako trestný čin špekulácie podľa § 117 TZ bola (súdmi) najčastejšie postihovaná nedovolená obchodná činnosť s textilnými a kozmetickými výrobkami prevažne zahraničnej výroby, brúseným sklom, rôznou bižutériou a pozlátenými prsteňmi, popr. inými šperkami, ďalej s digitálnymi hodinkami a batériami k nim, magnetofónmi a ich kazetami, fotoprístrojmi, televízormi aj minikalkulačkami, s tuzexovými odbernými poukazmi a valutami (najmä US doláre a západonemecké marky), liehovinami a v SSR púťovým či jarmočným tovarom (ozdoby, cukrovinky, obrázky s náboženskou tematikou a pod.). Predmetom špekulačnej činnosti sa však stali aj akupunktúrne ihly a integrované obvody (najmä v Prahe), tavené striebro, ovocie a zelenina, slnečné okuliare, umelé kvety, žuvačky a tiež kone, pričom záujem niektorých páchateľov sa zameriaval aj na osobné automobily a starožitnosti."

K vypusteniu tohto paragrafu z Trestného zákona došlo až novelou č. 175/1990 Zb. Napriek tomu sa slovo "šmelina" doteraz používa ako v tlači, tak aj na polícii a v marketingu.

Pozri aj

• úžera
• vekslák