Štátna rada Slovinskej republiky
Slovinsko
|
| Tento článok sa týka témy Politický systém Slovinska |
Štátna rada Slovinskej republiky (alebo tiež Národná rada; slovin. Državni svet Republike Slovenije, skrátene DS RS) je z hľadiska právnej teórie hornou komorou slovinského parlamentu, z hľadiska faktického je však jediným skutočným slovinským parlamentom Štátne zhromaždenie.[1][2] Rada má štyridsať členov volených na päť rokov.[3] Voľba prebieha oddelene pre každú skupinu.[4]
Zákonné zakotvenie
[upraviť | upraviť zdroj]Fungovanie Štátnej rady upravuje v prvom rade Ústava Slovinskej republiky v článkoch 96 až 101.[5] Štátna rada sa skladá zo štyroch zástupcov zamestnávateľov, štyroch zástupcov zamestnancov, štyroch zástupcov roľníctva, remesiel a slobodných povolaní, šiestich zástupcov mimohospodárskych činností a dvadsaťdva zástupcov lokálnych záujmov.[6] Z hľadiska politológie je štátna rada subjektom reprezentujúcim korporatívne a regionálne záujmy.[7] Ústava predpokladá existenciu zvláštnych zákonov k úprave volieb do Štátnej rady.[8]
Rada ako celok môže Štátnemu zhromaždeniu predkladať návrhy zákonov, predkladať Zhromaždeniu svoje stanoviska ku všetkým záležitostiam okruhu činnosti Rady, požiadať, aby Štátne zhromaždenie pred vyhlásením zákona o ňom ešte raz rozhodovalo, vyžiadať vypísanie zákonodárneho referenda alebo požadovať vyšetrenie záležitostí verejného významu vyšetrovacím výborom Štátneho zhromaždenia s pôsobnosťou orgánu právnej ochrany.[9][10][11] Rada má vo vzťahu k Štátnemu zhromaždeniu právo suspenzívneho veta, ktoré však musí vyjadriť do siedmich dní od schválenia návrhu Štátnym zhromaždením – deň, kedy návrh došiel Rade, sa nezohľadňuje.[12]
Ďalšími významnými predpismi, okrem Ústavy, sú zákon o Štátnej rade a rokovací poriadok Štátnej rady.[13][14]
Rada
[upraviť | upraviť zdroj]Člen Štátnej rady (rada) nemôže byť pri výkone tejto svojej čestnej funkcie zároveň najmä členom Štátneho zhromaždenia, sudcom Ústavného súdu, guvernérom národnej banky, členom vlády alebo prezidentom.[15] V prípade radov je žiadúce, aby si pri výkone svojej neplatenej funkcie, pri ktorej zastupujú jednotlivé skupiny spoločnosti, ponechali svoje zamestnanie.[16] Radovia požívajú rovnakú imunitu ako poslanci Zhromaždenia.[17] Rada nemôže byť bez súhlasu Rady zadržaný, ani podrobený trestnému riadeniu, pokiaľ sa odvolá na imunitu, pričom túto imunitu môže Rada poskytnúť aj takému radovi, ktorý sa na ňu sám neodvolal.[17][18]
Štátna rada má svoje stále a ad hoc komisie.[19] V Rade existujú kluby, ktoré však – na rozdiel od Štátneho zhromaždenia – niesu konštruované na politickom základe, ale podľa oblastí, za ktoré boli radovia zvolení – Štátna rada tak má päť klubov (predstaviteľov zamestnancov, zamestnávateľov, poľnohospodárov, živnostníkov a samostatných povolaní, nehospodárskych činností a lokálnych záujmov).[19] Rada je uznášania schopná, ak je prítomných minimálne dvadsať radov, má ale tiež možnosť korešpondenčnej schôdze, kedy predseda telefonicky alebo inou cestou zistí názor radov na riešenú problematiku.[19]
Voľby do Štátnej rady
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby do Štátnej rady sú nepriame a niesu rovné.[20] Členovia Štátnej rady sú volení zbormi voliteľov, ktoré volia zastupitelia miestnej samosprávy a zástupcovia profesných záujmov. Zoznamy voliteľov sa predkladajú volebnej komisii.[21] Zástupcov profesných organizácii môžu voliť aj cudzinci, ktorí vykonávajú hospodársku aktivitu vo volebnom obvode.[20] Voľby vyhlasuje predseda Štátneho zhromaždenia. Pokiaľ v priebehu volebného obdobia dôjde k uvoľneniu mandátu, konajú sa doplňovacie voľby. Pokiaľ ale dôjde k uvoľneniu mandátu v posledných šiestich mesiacoch volebného obdobia, zostane mandát neobsadený.[21] Voľby v zboroch voliteľov sú tajné a vo všetkých zboroch musia prebehnúť v jednom týždni. Volieb sa musí zúčastniť väčšina voliteľov, pokiaľ sa tak nestane, koná sa do týždňa nové zhromaždenie, kde už počet voliteľov nehraje rolu. Na priebeh volieb dohliada päťčlenný volebný výbor zvolený z rad voliteľov.[21] Každý voliteľ môže vybrať toľko mien, koľko kandidátov môže jeho organizácia zvoliť. Zvíťazí ten kandidát, ktorý má najväčší počet hlasov, v prípade zhody rozhoduje los.[22]
Predsedníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]Predsedníctvo Štátnej rady tvorí predseda a podpredsedovia, ktorý sú volený na polovicu volebného mandátu Rady.[15] Funkcionári môžu byť zvolený opätovne.[15]
Predsedovia
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam predsedov Štátnej rady od jej vzniku do súčasnosti.[23][24][25][26]
| # | meno a priezvisko | začiatok výkonu funkcie | koniec výkonu funkcie |
|---|---|---|---|
| 1 | Ivan Kristan | 23. december 1992 | 17. december 1997 |
| 2 | Tone Hrovat | 17. december 1997 | 17. december 2002 |
| 3 | Janez Sušnik | 17. december 2002 | 12. december 2007 |
| 4 | Blaž Kavčič | 12. december 2007 | doposiaľ |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CABADA, Ladislav. Politický systém Slovinska. 1.. vyd. Praha : Sociologické nakladatelství, 2005. 271 s. (Politické systémy; zv. 2.) ISBN 80-86429-37-7. S. 155.
- ↑ GRAD, Franc. Položaj parlamenta v političnem in pravem sistemu Republike Slovenije. Ljubljana : Državni zbor Republike Slovenije. ISBN 961-6415-05-0. S. 127. (slovinsky)
- ↑ Čl. 96 a 98 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Cabada (2005). s. 162.
- ↑ Čl. 96 až 101 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Čl. 96 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Cabada (2005). s. 166.
- ↑ Čl. 98 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Čl. 90 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Čl. 93 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Čl. 97 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ KRISTAN, Ivan. Specific of Slovene Bicameralism. Ljubljana : Slovenian Political Science Association. S. 314-315. (anglicky)
- ↑ Zakon o Državnem svetu (4343/ZDSve-UPB1) In Uradni list Republike Slovenije [online]. c2005 [cit. 2009-12-24]. Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Poslovnik Državnega sveta (3028/PoDS-1) In Uradni list Republike Slovenije [online]. c2008 [cit. 2009-12-24]. Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ a b c Cabada (2005). s. 163.
- ↑ Kristan (1997). s. 287-326.
- ↑ a b Čl. 100 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ Čl. 83 Ústavy. Dostupné online. (anglicky) Dostupné online. (slovinsky)
- ↑ a b c Cabada (2005). s. 164.
- ↑ a b KUDRNA, Jan. Postavení Státní rady ve slovinském ústavním systému. Časť III. Praha : Právnická fakulta Univerzity Karlovy. ISBN 80-85889-48-X. S. 395.
- ↑ a b c Pavlíček (2001). s. 396.
- ↑ Pavlíček (2001). s. 396-397.
- ↑ Drzavni svet RS. Mandatno obdobje 1992 - 1997 [online]. [c2007], [cit. 2009-12-24]. Dostupné online. (slovinsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Drzavni svet RS. Mandatno obdobje 1997 - 2002 [online]. [c2007], [cit. 2009-12-24]. Dostupné online. (slovinsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Drzavni svet RS. Mandatno obdobje 2002 - 2007 [online]. [c2007], [cit. 2009-12-24]. Dostupné online. (slovinsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Drzavni svet RS. Zgodovina [online]. [c2007], [cit. 2009-12-24]. Dostupné online. Archivované 2010-01-17 z originálu. (slovinsky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web (anglicky) Archivované 2013-03-11 na Wayback Machine
- Oficiálny web (slovinsky) Archivované 2016-02-25 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Státní rada Republiky Slovinsko na českej Wikipédii.
