Štúdia Ketsa de Vriesa a Millera

Štúdia Ketsa de Vriesa a Millera je štúdia z oblasti personalistiky z roku 1984. Je typickým príkladom prístupu homo pathologicus k vedeniu ľudí.

Štúdia skúmala u amerických vrcholových manažérov súvislosť medzi ich psychickým rozpoložením a následkami pre organizáciu, konkrétne pre kultúru organizácie. Štúdia zistila 5 bludných predstáv („fantasies“) manažérov ako predispozícií pre neurotické štýly a patologické správania manažérov:

• 1. perzekučný blud (stihomam): Perzekučný blud je nedôverovanie nikomu a neustála ostražitosť s cieľom reagovať na imaginárne či reálne útoky. Dôsledkom je neurotický štýl nedôvery (spojený s precitlivenosťou). Manažéri s týmto neurotickým štýlom reagujú urazene a nahnevane, od druhých očakávajú podvodné konania, majú sklon k opatrnosti ale aj k tajnostkárstvu.
• 2. blud bezmocnosti : Blud bezmocnosti je predstava, že je človek bezmocne vystavený chodu vecí. Následkom je neurotický štýl depresie. Manažéri s týmto neurotickým štýlom chýba sebavedomie a iniciatíva, sú príliš prispôsobiví, zbavujú sa zodpovednosti, psychickú bolesť vidia ako prostriedok zmieniť pocity viny spôsobené nedosiahnutými cieľmi („morálny masochizmus“), hľadajú „vykupiteľa“ ktorý ich spasí a preto si idealizujú iné osoby, napr. nadriadených či firemných poradcov.
• 3. megalomanický blud: Megalomanický blud je prílišné zdôrazňovanie vlastnej osoby a neustála potreba obracať na seba pozornosť. Následkom je dramatická neuróza. Manažéri s týmto neurotickým štýlom chcú neustále robiť dojem na druhých, sú veľmi emotívni, majú slabú disciplínu, nevenujú pozornosť iným ľuďom a často ich aj bezohľadne využívajú. Často sa tvária že sú šarmantní a dobrosrdeční, ale v skutočnosti sú voči iným bezohľadní, preto sú ich medziľudské vzťahy nestabilné, často sa pohybujú medzi extrémami nadmernej idealizácie a brutálneho zavrhovania.
• 4. kontrolný blud: Kontrolný blud je predstava, že treba všetko perfekcionisticky stanoviť pravidlami a obmedzeniami. Výsledkom je neurotický štýl nutkavosti. Manažéri s týmto neurotickým štýlom trvajú na tom, aby podriadení preberali ich vzory správania a myslenia, svojim nadriadeným sa ulizujú, sú príliš pedantní, nie sú spontánni, nevedia sa uvoľniť, často sú nerozhodní (lebo majú strach urobiť chyby) a na zakrytie týchto problémov sa venujú opakujúcim sa rutinným činnostiam.
• 5. distančný blud: Distančný blud je predstava, že okolie neposkytuje uspokojenie, a že osobné vzťahy sú teda vnímané ako problematické a že často v prípade problémov spôsobujú utrpenie. Následkom je distančná neuróza. Manažéri s týmto neurotickým štýlom sa vyhýbajú osobným kontaktom a emocionálnej angažovanosti, nemajú potrebu komunikovať. Hoci sú navonok ľahostajní voči chvále, kritike či pocitom, je tento postoj iba dôsledkom strachu z duševnej ujmy.

Takáto typologizácia umožňuje vysvetliť konflikty a harmóniu v rámci podnikov (na individuálnej úrovni). Napríklad kombinácia dramatického nadriadeného a depresívneho podriadeného je stabilnejšou konšteláciou než kombinácia dramatického nadriadeného a nedôverčivého podriadeného. Vzhľadom na to, že manažérov je týchto neuróz zbaviť ťažké, umožňuje ich rozpoznanie touto typologizáciou aspoň vytvárať takéto vhodné (menej škodlivé) kombinácie osôb. Na kolektívnej úrovni takáto typologizácia umožňuje rozpoznať pôvod patológii podnikovej kultúry, pretože neurotické dispozície jednotlivých manažérov niekedy neurotizujú celý podnik.

Externé odkazy

• Scholz, Ch.:Personalmanagement, 1994