Štýly vedenia Maxa Webera
Štýly vedenia Maxa Webera je teória štýlu vedenia.
Max Weber (1905) rozlišoval štyri ideálne formy štýlu vedenia, ktoré dnes považujeme za tradičné štýly vedenia a v čistej forme sa dnes vyskytujú zriedkavo. Sú to:
- patriarchálny štýl vedenia: Nadriadený funguje ako „otec rodiny“, ktorý má autoritu a dobrotu. Podriadení sú povinní ho poslúchať, majú k nemu prístup. Postavenie vedúceho vyplýva z vyššieho veku, lepších znalostí či skúseností. Dnes sa vyskytuje už len v niektorých rodinných podnikoch.
- charizmatický štýl vedenia: Nadriadený má charizmu (teda bohom danú schopnosť viesť ľudí svojim „vyžarovaním“). Od podriadených môže požadovať akúkoľvek obeť, podriadení sú od vedúceho závislí.
- autokratický/autoritatívny štýl vedenia: Nadriadený je autokrat – má takmer neobmedzené právomoci (bez polohy otca rodiny či bez charizmy) a prísne členený riadiaci aparát. Podriadený je povinný bezpodmienečne poslúchať.
- byrokratický štýl vedenia: Ozajstný nadriadený neexistuje, dôraz sa kladie na reguláciu resp. byrokratické inštancie a právomoci pracovných miest. Typické sú presné popisy právomocí pracovných miest a procesov a prísľuby doživotného zabezpečenia pre zamestnancov. Tomuto štýlu chýba flexibilita.