Štefan Beniač
| Štefan Beniač | |
| slovenský kňaz, kazateľ a publicista | |
| Rod. meno | Benyács |
|---|---|
| Narodenie | 27. marec 1869 Žilina, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 21. február 1942 (72 rokov) Spišská Sobota, Slovenský štát |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | katolícky kňaz |
| Alma mater | Biskupský kňazský seminár sv. Ladislava kráľa v Nitre |
Štefan Beniač, KGCHS (r. Benyács, * 27. marec 1869, Žilina – † 21. február 1942, Spišská Sobota) bol slovenský kňaz, kazateľ a publicista. Do roku 1918 používal prídomok Csacai – Čadčiansky.[1]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 27. marca 1869 v Žiline rodičom Štefanovi, ktorý bol mestský mäsiar a Juliáne, rod. Piovarčiovej. Teologické štúdiá absolvoval v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre, kde mu 6. augusta 1891 udelili kňazské svätenie.[2] Keď v roku 1892 na oltár sv. Anny vo Farskom kostole sv. Bartolomeja v Čadci umiestnil sochu Panny Márie Lurdskej, ktorú za 250 zlatých zhotovila firma Mayer z Mníchova, Štefan Beniač, ktorý tu vtedy pôsobil ako kaplán tieto prostriedky vyzbieral medzi veriacimi.[3] V roku 1900 sa stal v Čadci predsedom Gazdovsko-remeselníckeho spolku. Od roku 1901 bol kaplánom v Rakovej a Rosine.[2] Od roku 1902 bol správcom farnosti v Bytčici a zakrátko v Oščadnici, kde sa zaslúžil o opravu a vymaľovanie kostola.[4] Od roku 1904 bol správca fary v Čadci, kde od roku 1909 pôsobil ako farár.[5] Bol účastinárom Čadčianskej súkennej továrne, úč. spol. v Čadci, ktorá po Prvej svetovej vojne skrachovala, čo pripisovali jemu. V dôsledku týchto udalostí odišiel 1920 do penzie, od roku 1922 však ešte pôsobil ako pomocný duchovný v Bánovciach nad Bebravou.[6] Potom žil v Budapešti a zomrel v Spišskej Sobote. Pochovaný je na Starom cintoríne v Žiline.[7] Bol tiež politicky činný. Keď bola v Čadci 3. novembra 1918 zriadená revolučná Slovenská národná rada, Štefan Beniač sa stal jedným z jej podpredsedov.[8] Jeho osobným heslom bolo „Constantia virtus mea“.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Štefan Beniač bol vynikajúcim kňazom a kazateľom. Viaceré svoje kázne publikoval v rokoch 1893 - 1900 v časopise Kazateľňa. Články s náboženskou tematikou publikoval tiež v ďalších slovenských periodikách – Kresťan, Naša nádej, Katolícke noviny, Ľudové noviny, Posol Božského Srdca Ježišovho a Pútnik svätovojtešský. V novinách Nyitramegyei szemle publikoval článok „Z minulosti Čadce a jej kostola“ (v maďarčine). V roku 1896 sa stal správcom spolku Presbyterorum adorationis, ktorý pracoval v rámci Nitrianskej diecézy.[6]
Knihy
[upraviť | upraviť zdroj]Ocenenia a vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]
Kríž Benemerenti (Croce pro Benemerenti), udelený v roku 1902 pápežom Levom XIII.[2]- 1927
Rád Svätého hrobu (Ordo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani), „Grand Officier“ – KC*HS[2] - 1928
Rád Svätého hrobu (Ordo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani), „Grand Cross“ – KGCHS [2] - Pápežský dvorský gróf, šľachtic Svätej stolice[2]
_-_ribbon_bar.png){kind=small}
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kríž Benemerenti, averz a reverz -
Hrobka Štefana Beniača na Starom cintoríne v Žiline -
Erb Štefana Beniača
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PESCHKE, Michael. International encyclopedia of pseudonyms . Part 1 , Real names . 2, A - Bradds. München : K. G. Saur, 2006. ISBN 978-3-598-24961-7. S. 237.
- ↑ a b c d e f RIZNER, Ľudovít, Vladimír. Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. Martin : [s.n.], 1929. S. 114-115.
- ↑ Pamiatky v Kostole sv. Bartolomeja. Kysucký večerník, 2015-06-18. Dostupné online [cit. 2018-01-20].
- ↑ FARNOSŤ OŠČADNICA. Kňazi pôsobiaci v Oščadnici [online]. www.oscadnica.fara.sk, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online. Archivované 2018-01-21 z originálu.
- ↑ FARNOSŤ ČADCA. dejinyfarnosti [online]. www.cadcafarnost.szm.com, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Dominikánska knižnica [online]. knihy.dominikani.sk, [cit. 2018-01-19]. Dostupné online.
- ↑ Týždeň kresťanskej kultúry — Žilina Gallery [online]. zilina-gallery.sk, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
- ↑ Ondrejkovics - Actuality - Juraj Mičura [online]. www.ondrejkovics-sandor.com, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
- ↑ 125 éve, május 15-én jelent meg a RERUM NOVARUM. Barankovics Alapítvány - www.barankovics.hu. Dostupné online [cit. 2018-01-20]. Archivované 2018-01-21 z originálu.
- ↑ BENYÁCS, István. A keresztény szocializmusról. Budapešť : Buschmann Ny., 1903. S. 60.