Štefan Dobo

Štefan Dobo
kapitán Jágerského hradu, vojvodca
Narodenie	1502 (?) Seredné, Uhorské kráľovstvo (dnes Ukrajina)
Úmrtie	1572 Seredné, Kráľovské Uhorsko (dnes Ukrajina)
Národnosť	maďarská
Známy vďaka	obliehanie Jágru (1552)
Podpis
Odkazy
Commons	Štefan Dobo
Biografický portál

Štefan Dobo (maď. Dobó István; * 1502 (?), Seredné – † 1572, tamtiež) bol uhorský turkobijec, vojvodca a kapitán Jágerského hradu počas jeho obliehania v dňoch 29. septembra až 17. októbra roku 1552.

Pôvod

O jeho osobe ešte pred tým, než sa stal kapitánom Jágerského hradu existuje málo prameňov. Narodil možno na konci roku 1502. Jeho predikát Dobó de Ruska je daný podľa rodového majetku Ruská, ktorý sa v súčasnosti nachádza na východnom území terajšieho Slovenska. Pochádzal z dobre situovanej šľachtickej rodiny. Získal taktiež slušné vzdelanie, dôkazom čoho sú listy, ktoré dávajú jasne najavo, že plynule ovládal latinský jazyk. V čase, keď bol iba osemročným dieťaťom, mu zabili otca pre majetkové spory.

Prvé skúsenosti v boji

V roku 1523 bol povýšený do funkcie telesnej stráže uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. O tri roky neskôr sa zúčastni dokonca bitky pri Moháči, počas ktorej bol ranený. V roku 1546 mu Ferdinand I. Habsburský ako švagor už zosnulého Ľudovíta II. pridelil do vlastníctva Jágerský hrad. Ten sa mu však pre potýčky medzi veľmožmi nepodarilo získať. Na bojovom poli utrpel prehru od Petra Peréniho a jeho spojenca Františka Bebeka. V júli roku 1548 však došlo napokon k vzájomnej dohode, po ktorej Dobo ako už skutočný kapitán odovzdal hrad Jáger zástupcom panovníka Ferdinanda I. Odvtedy sa hrad stal ako súčasť dôležitého pohraničného a zároveň pevnostného reťazca. Aj napriek tomu, že formálne patril biskupovi, museli v ňom byť umiestnení príslušníci kráľovskej posádky. Paradoxom pre Dobov zisk hradu bol ten, že kľúče od mestských brán mal v rukách od Gabriela Peréniho ako syna jeho odvekého nepriateľa Petra Peréniho.

Obranca

Štefan Dobo sa najväčšmi preslávil v roku 1552, keďže práve vtedy bránil hrad Jáger nielen s hradnou posádkou ale spolu s poddanými a remeselníkmi. Najväčšou kuriozitou však bola skutočnosť, že medzi obrancami boli i ženy. Po 38 dňoch drvivých bojov ubránil hrad pred obrovskou tureckou armádou, ktorá napokon odtiahla. Známy hudobník Lantos Sebestyén Tinódi udalosti z bojov zhromaždil a neskôr dokonca aj spísal. Správa samotnej obrany Jágerského hradu sa o čosi neskôr rozšírila po celej Európe. Práve úspešná obrana Jágru mala za následok vyzdvihnutie Doba na historické javisko Európy, pričom práve to bol dôvod, prečo mu prislúchala prezývka „Herkules kresťanov“.

Odmena za obranu

Vojenský úspech počas obliehania Jágru priniesol samotnému Dobovi veľké odmeny. Ferdinand I. ho obdaroval niekoľkými panstvami v Sedmohradsku, kde bol v roku 1553 vymenovaný do funkcie vojvodu. Okrem tohto titulu si vyslúžil titul grófa. V roku 1556, teda v čase, keď došlo k odtrhnutiu Sedmohradska spod vlády Habsburgovcov, sa dostal do uväznenia, keďže patril medzi prívržencov Jána II. Žigmunda Zápoľského. Z väzenia sa mu však za akýchsi dobrodružných okolností podarilo úspešne ujsť a dostať sa do Viedne. Opäť bol obdarený ďalšími majetkami, pričom išlo jednak o hrad aj panstvo v Leviciach. Určitý čas mal v zálohe Vígľaš vo Zvolenskej stolici. Okrem iného bol vymenovaný do funkcie kapitána Levíc a zároveň poverený obranou banských miest.

Vojenský poriadok

Štefan Dobo sa po úspešnej obrane Jágru stal známym taktiež vďaka vypracovaniu vojenského poriadku a taktiky na obranu proti osmanským Turkom. Poriadok stanovoval spôsob ohlásenia príchodu agresora pomocou svetelných signálov alebo výstrelmi z diel a to na vopred vyznačených miestach. Zároveň prinášal rozloženie strážnej jednotky či dokonca posilnenie posádky, ale aj určenie miest na zhromažďovanie, spôsoby velenia a pod. Za zaujímavosť stojí fakt, že pre zachovanie mieru nesmú vojaci vkročiť na územie nepriateľa, pričom výnimkou je iba prípad, keď agresor zaútočí. Zároveň sa je možné dozvedieť pozoruhodný fakt, ktorý naznačuje, aby sa národy tolerovali a aby jedna národnosť neznevažovala tú druhú. Dokument je teda dôkazom toho, že práve územie terajšieho Slovenska muselo znášať ťarchu pri obrane Habsburskej monarchie a zároveň tým zastaviť osmanskú expanziu do západnej Európy.

Väzenie a skon

V roku 1557 bol Štefan Dobo obvinený zo spolupráce s Jánom II. Žigmundom Zápoľským a osmanskými Turkami, pričom následne bol spolu so svojím príbuzným Jánom Balašom uväznený na podnet cisára Maximiliána II. ako nástupcu Ferdinanda I. Po tom, ako sa ukázalo, že dôkazy boli falošné, bol napokon Štefan Dobo v apríli roku 1572 zo strany cisára omilostený. Niekoľko týždňov po prepustení však umrel. Jeho telesné pozostatky boli po jeho skone prevezené do kostola v obci Ruská blízko Trebišova na východnom území terajšieho Slovenska.

Odkaz v kultúre

Štefan Dobo sa ako obranca hradu Jáger ale aj obranca úspešne zapísal v oblasti literatúry. Práve na jeho pamiatku vzniklo viacero historických básní, pričom vrcholom tvorby a jeho osobnosti je román od Gejzu Gárdonyiho pod názvom Jágerské hviezdy.

Galéria

• 
  Peter Peréni (* 1502 ? – † január 1548).
• 
  Obliehanie Jágru v roku 1552 na olejomaľbe od Bela Vízkeletyho.
• 
  Titulná strana knižného spracovania Jágerské hviezdy z roku 1901.

Literatúra

• KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.

Pozri aj

• Obliehanie Jágru (1552)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Dobo