Preskočiť na obsah

Štefan Patrik Kováč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Patrik Kováč
slovenský spisovateľ, publicista, učiteľ a evanjelizátor
v roku 2021
v roku 2021
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie24. február 1970 (54 rokov)
Piešťany, Slovensko
BydliskoPiešťany
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťSlovenská republika
Zamestnanieslobodné povolanie umelca - spisovateľ
Známy vďakaautor jedenástich kníh
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského
Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského
Profesiaspisovateľ
RodičiaIng. Štefan Kováč st., Elena, rod. Hrbčeková
SúrodenciJozef (1967), Eva (1972)
ManželkaIng. Eva Kováčová, rod. Rýdza
Deti6
Odkazy
Webstránkajakubova-studna.sk

Mgr. ThLic. (Th)Mgr. Štefan Patrik Kováč (* 24. február 1970, Piešťany) je slovenský spisovateľ, publicista, učiteľ a evanjelizátor.[1] Je členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) od roku 2017. Je publicisticky činný, vydáva v priemere jednu knihu ročne, uskutočňuje motivačné a misijné prednášky, zúčastňuje sa besied s čitateľmi. Je duchovným poradcom.

Narodil sa 24. februára 1970 v Piešťanoch v rodine elektrotechnického inžiniera (vedúci oddelenia riadenia kvality, Tesla Piešťany) a pracovníčky v textilnom priemysle (riadenie výroby, Trikota Vrbové). Detstvo strávil v rodnom meste, kde v roku 1988 absolvoval štátne gymnázium, teraz Gymnázium Pierra de Coubertina. Tam sa stal členom literárneho krúžku Ivana Kraska. Píše od sedemnástich rokov. V detstve a mladosti bol vášnivý čitateľ, keď sa iné deti hrali alebo inak zabávali, on čítal knihy. Po maturite pokračoval v rokoch 1988 – 1993 v štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského[3] v Bratislave. V období 1993 – 1994 nastúpil na základnú vojenskú službu do Armády SR (ASR). Následne pracoval v súkromnom sektore na pozícii vedúceho internetového oddelenia v rokoch 1994 – 2000. Venoval sa aj štúdiu jazykov, ktoré zavŕšil štátnymi skúškami úrovne C1/C2 a neskôr ich vyučoval. V roku 2005 absolvoval odbor katolícka teológia so štátnicou z pedagogiky na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[4] Na tej istej škole pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na Katedre biblických vied získaním licenciátu (ThLic.).[5] V období 2018/19 absolvoval prednášky na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR.[6] V rokoch 2002 – 2012 bol šéfredaktorom kresťanského časopisu Živý prameň.[7]

Bloguje na platformách mojakomunita.sk[8] a postoj.sk,[9] publikoval články a literárne diela v časopisoch Jednota – The Union (USA), Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v Rádiu Lúmen[10] a Slovenskom rozhlase. Účinkoval na podujatiach ako Festival mladých rodín v Trnave, Národný týždeň manželstva, „Hosť na Katolíckej univerzite“ v Ružomberku, a inde, uskutočňuje misijné a motivačné[11] prednášky a prezentácie, vystupuje v médiách (najmä kresťanských). Na 18. medzinárodnom teologickom kongrese ESCT (European Society for Catholic Theology) v Pécsi (Maďarsko) vystúpil 31. augusta 2023 s prednáškou Conscience and the Law in Romans (The moral aspect of conscience and the possibility of salvation for non-Christians).

Žije a tvorí v Piešťanoch. Manželstvo uzavrel v roku 2001 a má šesť detí: Sáru Máriu (2002), Juditu Alžbetu (2006), Jakuba Jána (†2007), Samuela Pavla (2009), Miriam Lýdiu (2011) a Dávida Petra (2013).

Tvorba a činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prozaik debutoval poviedkou List na kríži v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná v roku 1998. Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorú uverejnil časopis Zrno v roku 2001. V roku 2017 vyšli krátke útvary v zbierke poviedok Život nie je ľahký.[12] Jeho tvorba sa vyznačuje prevahou reflexívneho tónu nad vykonštruovanosťou príbehu. Orientuje sa na filozofiu života, psychológiu postáv, ich duchovné zápasy a postoje ku metafyzickým hodnotám.

V roku 2014 publikoval prvú zbierku beletrizovaných príbehov Život v Božom požehnaní, v ktorých vychádzal z osobných životných skúseností.[13][14] V roku 2019 vyšlo pokračovanie Život v Božej moci. Väčšina príbehov má nábožensko-didaktický a motivačný charakter.

Knižne vydal rozhovory s významnými kňazmi – medzinárodnými evanjelizátormi Ernestom Sieversom (Uganda), Jamesom Mariakumarom (India); ďalej s Thomasom Gormanom (Spojené kráľovstvo, HOD) a Johnom Dawsonom (USA) a reportáže z Raveny (Taliansko, ranokresťanské umenie), Metéory (Grécko, starobylé kláštory na vysokých skalách zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO), Osvienčim (Poľsko) a Žakovce (SR, Komunita Krista Veľkňaza).

Na poli teológie sa venoval židovským koreňom kresťanskej viery, svoje výskumy v tejto oblasti publikoval v knihách Sviatky Boha 1 (2016) a Sviatky Pána 2 (2020). Spisovateľ v nich rozoberá korene kresťanskej kultúry. V knihe popisuje podrobnosti jednotlivých biblických sviatkov a ich zavŕšenie.

V roku 2015 podnikol 1. misijnú cestu do východnej Afriky – do Ugandy.[15] 2. misijnú cestu absolvoval do Ázie – do moslimského Pakistanu[16][17] v roku 2016. Výsledkom bolo napísanie cestopisov. Tretia misijná cesta viedla do Indie (2019), do štátu Andra Pradeš.

V rokoch 2022 a 2023 vydal rozsiahly dvojdielny spoločenský román o 1150 stranách Zápisky nevojaka I a II obsahujúci aj kapitoly s reflexiou slovenských i svetových dejinných udalostí (obdobie Moravskej ríše starých Slovákov a slovenská misia z učilišťa svätých Cyrila a Metoda, ktorá smerovala k ostatným Slovanom; otázka najnovších zistení okolo boľševického prevratu a Októbrovej revolúcie 1917 v Rusku a i.).

Hana Košková (1942), významná slovenská spisovateľka, poetka a prekladateľka, vo svojej recenzii Autentické zážitky z vojenskej služby v Literárnom týždenníku č. 21-22 (2023) napísala: „Dostojevskij rozlišoval dva druhy románopiscov: románopisca – filozofa a románopisca – beletristu. Kam zaradiť autora románovej spoločenskej epopeje Zápisky nevojaka? Jednoznačne medzi románopiscov – filozofov, pre ktorých je na prvom mieste duchovno. Dokazuje to aj doterajšou literárnou orientáciou.“[18]

Účinkoval viackrát v relácii RTVS Orientácie najmä s misijnou tematikou[19][20] a TV Lux (Moja misia). Pozývajú ho do literárnych rozhlasových relácií (Literárna kaviareň, redaktor Ondrej Rosík). Robí prednášky osobitne pre kresťanskú verejnosť[21] a zúčastňuje sa na besedách s čitateľmi.[22]

  • 2014Život v Božom požehnaní – 33 beletrizovaných príbehov, ISBN 978-80-971820-8-3, 2. rozšírené a prepracované vydanie (2021) ISBN 978-80-570-2706-5, s nábožensko-didaktickými prvkami.
  • 2015Život s Bohom – príbehy, rozhovory (Sievers, Dawson, Manjakal a Gorman), reportáže (Osvienčim, Žakovce, Metéora a Ravena), ISBN 978-80-971820-7-6
  • 2017Život nie je ľahký – zbierka poviedok,[23] ISBN 978-80-972010-0-5. Obsahuje desať krátkych prozaických útvarov: List na kríži (o kráse jesene, pretrhnutej niti lásky dvoch mladých ľudí a o sľube, ktorý hrdina nedodrží), Čierny blondín (tematika z neľahkého života bezdomovcov; autor dáva na výber: cestu Hore alebo Dolu), Cesta vlakom (o vnútornej kráse ženy, ktorá spoznala toho, ktorý ju miluje), Izmael (o bilancovaní života, rozhodnutie zmeniť aspoň posledné jeho minúty v ľútosti), Vášnivý čitateľ (spisovateľ analyzuje vnútro ľudí, pre ktorých žiť znamená čítať), Blázon? (o zážitku, ktorý zmenil život hrdinu na neuhasiteľný smäd po tom, ktorý ho miluje), Starý dlh (o ženských a feministických otázkach a závislosti; krížová cesta reality), Svedomie (autor v nej uvažuje, k čomu môžu priviesť človeka výčitky svedomia), Odpustenie (druhá poviedka zo života bezdomovcov – o tom, že aj v tele dokaličený človek môže byť vnútorne krásny a za svoju vytrvalosť bude odmenený) a Chlapec v okne (poviedka inšpirovaná pobytom spisovateľa v Afrike; misionár sa stretáva s chlapcom, ktorý chce byť jeho priateľ).
  • 2019Život v Božej moci – 37 beletrizovaných príbehov s nábožensko-motivačnými prvkami, ISBN 978-80-972010-3-6
  • 2022Zápisky nevojaka, 1. diel. ISBN 978-80-972010-4-3. Autor v knihe predstavuje spoločenský román, ktorý odzrkadľuje stav spoločnosti po páde komunizmu a na začiatku budovania Slovenskej republiky III (podľa interpretácie autora prvá SR 1939, druhá Slovenská socialistická republika 1969 v rámci ČSSR a tretia SR 1993). Nosnou dejovou líniou je vojenská prezenčná služba Jakuba Jána Ragala. Hlavný hrdina síce nosí uniformu, ale vo vnútri sa necíti byť vojakom. On a jeho spoločníci riešia existenciálne otázky života a smrti a spytujú sa, či existuje Boh, alebo je to len idea. Pýtajú sa, čo je pravda, sloboda, zákon, či svedomie v človeku. Román je o boji dobra a zla v ľuďoch, a je určený čitateľom, ktorý hľadajú zmysel života a jeho cieľ.[24]
  • 2023Zápisky nevojaka, 2. diel. ISBN 978-80-972010-9-8. Pokračovanie epopeje, druhý a zároveň záverečný diel, v ktorom vrcholí činnosť záporného hrdinu Ignáca Leporisa, ale taktiež vývoj platonického ľúbostného vzťahu Jakuba Jána a Emílie Belanovej. Boj Dobra a Zla (stelesnenie v pánovi Milučkom) kulminuje. Vedľajší hrdina Jaroslav Kubinec po dlhom hľadaní nachádza zmysel života. Dej je plný filozofických a dejinných vsuviek podobne ako v prvej časti.[25]
Štefan Patrik Kováč, ThLic. za pracovným stolom

Vedecké monografie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhovory so spisovateľom

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Svedectvo z misijnej cesty z Afriky, Rádio Regina – Slovenský rozhlas v relácii Duchovné horizonty, redaktorka Marta Franeková, odvysielaný 12. júla 2015.
  • Stál v Afrike na rovníku: Misia u ľudí z kmeňa Bakonzo (otázky kládla redaktorka Viera Dusíková), In: Piešťanský denník, 21. augusta 2015, (prvá časť, druhá časť).
  • Uvidel viacero tvárí moslimského Pakistanu (V. Dusíková), In: Piešťanský denník, 14. apríl 2016, (Piešťanec učil...).
  • So Štefanom Patrikom Kováčom do Pakistanu, rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, 5 častí, október – november 2016.
  • Byť šťastnou rodinou dnes, svedectvo o živote v rodine, rozhovor s redaktorom Jánom Heribanom, Lúmen fórum, máj 2018.
  • Svedectvo o manželstve, rozhovor s kňazom – redaktorom O. Martinom, Rádio Mária, 12. február 2020.
  • So Štefanom Patrikom Kováčom do Indie, rozhovor s redaktorkou Adrianou Borgulovou, Rádio Lúmen, relácia Cestovanie, november 2020.
  • Západné ideológie idú proti histórii (s redaktorkou SNN Evou Siskovou), In: Slovenské národné noviny, roč. 36, 4. september 2021, č. 18, str. 4.
  • V Afrike žijú šťastnejšie, aj keď nič nemajú (s redaktorkou Tatianou Michalkovou), rozhovor pre portál terajsok.sk, 23. október 2022.[28]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Štefan Patrik Kováč, ThLic [online]. www.mojpribeh.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  2. O autorovi - Jakubova studňa [online]. www.jakubova-studna.sk, [cit. 2021-04-20]. Dostupné online.
  3. Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. absolventi.uniba.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online. Archivované 2023-01-24 z originálu.
  4. Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. absolventi.uniba.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online. Archivované 2023-01-24 z originálu.
  5. Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. absolventi.uniba.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online. Archivované 2023-01-24 z originálu.
  6. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti [online]. [Cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  7. Vydavateľstvo - Jakubova studňa [online]. www.jakubova-studna.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  8. Blog - Stefan Patrik | Moja Komunita [online]. www.mojakomunita.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  9. Konzervatívny denník [online]. blog.postoj.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  10. www.lumen.sk, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  11. Štefan Patrik Kováč: O zodpovednosti. | Misie Filmom [online]. 2017-02-20, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  12. KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  13. www.lumen.sk, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  14. THL, Štefan Patrik Kováč. Literárna kaviareň [online]. blog.postoj.sk, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  15. Štefan Patrik Kováč [online]. www.mojpribeh.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  16. Štefan Patrik Kováč [online]. www.mojpribeh.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  17. Príbeh života v Božej moci z Pakistanu - Štefan Patrik Kováč, ThLic [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  18. KOŠKOVÁ, Hana. Autentické zážitky z vojenskej služby. Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov (SSS)), 2023-09-6, roč. 36, čís. 21-22, s. 16. ISSN 0862-5999.
  19. Orientácie [online]. rtvs.sk, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  20. Orientácie [online]. rtvs.sk, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  21. Prepustiť z väzenia - odpustenie [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  22. Život v Božej moci [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  23. KOVÁČ, Štefan Patrik: Život nie je ľahký (Skoré poviedky) (2017) :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  24. Zápisky nevojaka Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom [online]. www.zachej.sk, [cit. 2022-02-10]. Dostupné online.
  25. Knihy: Zápisky nevojaka II [online]. www.jakubova-studna.sk, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online.
  26. KOVÁČ, Štefan Patrik: Toto je skutočná Afrika: Život ľudí v Ugande (2016) :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  27. Zápisky nevojaka, Spoločenská epopeja v dvoch častiach s epilógom [online]. www.zachej.sk, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  28. V Afrike žijú šťastnejšie, aj keď nič nemajú [online]. [Cit. 2023-01-10]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]