Švábska Jura
Švábska Jura | |
Schwäbische Alb | |
pohorie | |
Lochenstein
| |
Štáty | Nemecko, Švajčiarsko |
---|---|
Región | Bádensko-Württembersko |
Časť | Stredonemecká vysočina |
Súradnice | 48°24′S 9°24′V / 48,40°S 9,40°V |
Najvyšší bod | Lemberg |
- výška | 1 015 m n. m. |
Poloha v rámci Nemecka
| |
Wikimedia Commons: Schwäbische Alb | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Švábska Jura[1] (nem. Schwäbische Alb alebo Schwabenalb) je nemecké pohorie na juhu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, s malým presahom do Švajčiarska.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Švábsku Albu na západe oddeľuje od Schwarzwaldu úzky pruh, tzv. Gäuplatten. Na severovýchode naň nadväzuje Franská Alba, na juhu začína podhorie Álp. Rovnako ako Franská Alba, aj Švábska na severe prechádza do tzv. Keuperlandu, zvlnenej krajiny, tvorenej triasovými vápencami.
Od Bodamského jazera sa hrebeň pohoria tiahne severovýchodným smerom až k mestu Aalen. Najvyšším vrchom pohoria je Lemberg, dosahujúci nadmorskú výšku 1015 metrov. Celé pohorie je významným náleziskom jurských fosílií a súčasne jedným veľkým krasovým územím.
Vzhľadom ku geologickým podobnostiam bol v 19. storočí presadzovaný názor, že Franská Alba, Švábska Alba, Švajčiarska a Francúzska Jura tvoria jediné pohorie. Toto členenie sa neujalo a dnes sa objavuje už len sporadicky. Hoci sú všetky tieto horské celky tvorené prevažne usadeninami z plytkého tropického mora z obdobia jury, v prípade Franskej a Švábskej Alby (a menších priľahlých území vo Švajčiarsku) sú to len rozlámané a vyzdvihnuté tabule. Podstatná časť Jury je zvrásnená alpínskym vrásnením. Obe Alby teda patria do Juhonemeckej stupňoviny (Süddeutsches Schichtstufenland), zatiaľ čo Jura sa už radí k Alpám.[2]
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]V nemeckom členení má Schwäbische Alb číslo D60, resp. podľa starého systému 09. Podľa staršieho systému Emila Meynena sa oblasť delí takto:
- 09 (=D60) Schwäbische Alb (Švábska Jura)
- 090 Randen
- 091 Hegau-Alb (Hegauská Alba)
- 092 Baaralb und Oberes Donautal (Baarská Alba a údolie horného Dunaja)
- 093 Hohe Schwabenalb (Vysoká Švábska Alba)
- 094 Mittlere Kuppenalb (Stredná kupovitá Alba)
- 095 Mittlere Flächenalb (Stredná plošinová Alba)
- 096 Albuch und Härtsfeld (Albuch a Härtsfeld)
- 097 Lonetal-Flächenalb (Niedere Alb) (Nízka Alba)
- 098 Riesalb (Rieská Alba)
Orograficky možno vyčleniť aj tieto celky:
- Härtsfeld
- Albuch
- Heidenheimská Alba
- Spodná Alba
- Stubersheimská Alba
- Ulmerská Alba
- Blaubeurská Alba
- Urachská Alba
- Münsingská Alba
- Reutlingská Alba
- Zwiefaltská Alba
- Zollernalb
- Grosser Heuberg
Hydrológia
[upraviť | upraviť zdroj]Severozápadné svahy pohoria sú odvodňované riekou Neckar, ktorá pramení v rašelinisku pri meste Schwenningen. Tok Neckaru kopíruje približne severozápadný okraj pohoria a pri meste Plochingen sa prudko stáča na západ smerom k rieke Rýn, do ktorej sa neskôr vlieva. Miernejšie juhovýchodné svahy sú odvodňované prostredníctvom menších tokov do Dunaja. V celej oblasti sa nachádza množstvo podzemných tokov, z ktorých niektoré nie sú doposiaľ podrobne zmapované. Zvláštnosťou je, že väčšina miestnych tokov vyteká z podzemných priestorov už ako rieka či riečka, bez toho, aby na svojom toku priberala prítoky. Týmto prameniskám sa nemecky hovorí „Töpfe“ a jedná sa o vyvieračky.
- Významné vyvieračky:
- Aachtopf je najvýdatnejšia vyvieračka v Nemecku, prameň rieky Aach
- Blautopf je prameň rieky Blau v meste Blaubeuren, ktorá sa v Ulme vlieva do Dunaja
- Filsursprung je prameň rieky Fils pri mestečku Wiesensteig, ktorá je pravostranný prítok Neckaru
- Lautertopf je prameň riečky Große Lauter pri obci Gomadingen, ktorá preteká údolím hradov a jaskýň a tvorí ľavostranný prítok Dunaja
- Goldloch je prameň riečky Lauter pri obci Lenningen, vytekajúci priamo z jaskyne a vlievajúcej sa do Neckara
Turistické lokality
[upraviť | upraviť zdroj]- V regióne sa nachádza mnoho hradov, kláštorov, kostolov, jaskýň a starých miest.
- Rieka Dunaj, ktorá pramení v pohorí Čierny les prostredníctvom zdrojníc Brigach a Breg, sa v blízkosti obce Immendigen prepadá a preteká najprv sústavou krasových jaskýň do mesta Aach a potom sa vlieva ako rieka Aach do Bodamského jazera. Následne Dunaj pramení akoby znova pomocou zdrojníc Krähenbach a Elta.
- Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura – lokalita svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Osídlenie
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie dôkazy pravekého osídlenia dosahujú až 35 000 rokov. Patrí medzi ne píšťala vyrobená z labutej kosti, dve sošky levieho muža či konská hlava. Od 1. do 3. storočia oblasťou prebiehala hranica Rímskej ríše, tzv. Limes Romanus.
Sídla
[upraviť | upraviť zdroj]- Dôležité sídla približne v smere od juhozápadu na severovýchod:
- Sigmaringen, hohenzollernské mesto na hornom Dunaji
- Rottweil, najstaršie mesto v Bádensku-Württembersku
- Albstadt, mesto v srdci Švábskej Alby
- Balingen, mesto pod hradom Hohenzollernovcov
- Tübingen, univerzitné mesto, mesto lekárov
- Reutlingen, „brána“ do Švábskej Alby
- Ulm, univerzitné mesto, mesto Alberta Einsteina
- Münsingen, mesto na hranici vojenského obvodu
- Laichingen, mesto tkáčov
- Kirchheim unter Teck, mesto remeselníkov pod horami
- Geislingen an der Steige, mesto štyroch údolí
- Aalen, mesto hraníc rímskeho impéria
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2023-02-28]. Dostupné online.
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. ISBN 80-200-0684-2. S. 131. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švábska Jura
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Švábská Alba na českej Wikipédii.