Švábske zrkadlo
Švábske zrkadlo je právny dokument, napísaný v okolo roku 1275 františkánskym mníchom z Augsburgu. Zaoberá sa najmä otázkami vlastníctva pôdy a léna a vychádza z Pentateuchu, rímskeho práva, ako aj kánonického práva. Napísané v strednej hornej nemčine, vychádza zo Saského zrkadla zo začiatku 13. storočia.
Švábske zrkadlo vo všeobecných záležitostiach vychádza zo Saského zrkadla, resp. z na neho vychádzajúceho Deutschenspiegel (Zrkadla nemeckých ľudí), ale autor svoje dielo obohacuje o zásady vychádzajúce z Biblie, rímskeho, kanonického práva, franských kapitulárov a ďalších prameňov. Je rozdelené, podobne ako Saské zrkadlo, na časť venovanú zemskému a časť lennému právu. Naopak vo vzťahu pápeža a cisára priznáva na rozdiel od severonemeckého poňatia väčšiu moc pápežovi. Zaujímavé je pojednanie o židovskej prísahe, vplyvom kanonického práva sú tiež zakázané zmiešané manželstvá.
Pomenovanie Schwabenspiegel („zrkadlo Švábov“) je tiež prevzaté zo Sachsenspiegel („zrkadlo Sasov“), obe sa metaforicky prirovnávajú k zrkadlu, v ktorom možno vnímať dobro a zlo. Keďže kódex nie je normatívny, ale popisný, zaznamenáva súčasnú právnu prax, neukladá žiadne nové zákony.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Schwabenspiegel na anglickej Wikipédii a Švábské zrcadlo na českej Wikipédii.