Švihovská vrchovina
| Švihovská vrchovina | |
| pohorie | |
 Výhľad z Radyně na Klabavskú pahorkatinu, v popredí mesto Starý Plzenec
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Plzeňský kraj |
| Nadradená jednotka |
Plzeňská pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Plaská pahorkatina, Křivoklátska vrchovina, Hořovická brázda, Brdská vrchovina, Blatenská pahorkatina, Šumavské podhorie, Šumava, Všerubská vrchovina, Podčeskoleská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Chudenická vrchovina, Merklínská pahorkatina, Klatovská kotlina, Radyňská vrchovina, Rokycanská pahorkatina |
| Najvyšší bod | Koráb |
| - výška | 773 m n. m. |
| Rozloha | 1 424 km² (142 400 ha) |
 Švihovská vrchovina na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Švihovská vrchovina je geomorfologický celok, tvoriaci južnú časť Plzeňskej pahorkatiny.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Rozkladá sa na juhozápade Čiech, kde zaujíma väčšiu časť okresu Plzeň-juh a priľahlé oblasti okolitých okresov (juhozápad okresu Rokycany, juhovýchodnú polovicu okresu Plzeň-mesto, severozápad okresu Klatovy a východný okraj okresu Domažlice). Najvyšší vrchol tvorí hora Koráb pri meste Kdyně.
Na území Švihovskej vrchoviny ležia dve stredne veľké mestá, Klatovy a Rokycany, z ďalších menších sídel napr. Přeštice (pri hranici s Plaskou pahorkatinou), Holýšov, Nýrsko, Janovice nad Úhlavou, Starý Plzenec, Blovice, Spálené Poříčí, Mirošov a Hrádek.
Švihovská vrchovina ako celok spadá do povodia rieky Berounky, ktorá však sama preteká mimo popisovaného územia. V rámci celku sa vodné toky všeobecne zbiehajú k jeho severnému okraju, za ktorým leží Plzeňská kotlina; vyčleňujú sa tak tri významnejšie čiastkové povodia: Najväčšie v juhozápadnej a centrálnej časti Švihovskej vrchoviny vytvára rieka Radbuza so svojimi pravými prítokmi Merklínkou a Úhlavou. Z juhovýchodu územia zbiera vody rieka Úslava a severovýchodný okraj Švihovskej vrchoviny odvodňuje riečka Klabava.
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Švihovská vrchovina sa z hľadiska českého geomorfologického členenia delí na päť podcelkov a štrnásť okrskov:
- VB3-A Chudenická vrchovina
- VB3-A-a Korábská vrchovina
- VB3-A-b Poleňská pahorkatina
- VB3-B Merklínská pahorkatina
- VB3-B-a Roupovská pahorkatina
- VB3-B-b Líšinská pahorkatina
- VB3-B-c Merklínská brázda
- VB3-B-d Vytůňská pahorkatina
- VB3-C Klatovská kotlina
- VB3-C-a Janovický úval
- VB3-C-b Bolešinská kotlina
- VB3-D Radyňská vrchovina
- VB3-D-a Kamýcká vrchovina
- VB3-D-b Štěnovická vrchovina
- VB3-D-c Blovická pahorkatina
- VB3-D-d Bukovohorská vrchovina
- VB3-E Rokycanská pahorkatina
- VB3-E-a Klabavská pahorkatina
- VB3-E-b Rokycanská kotlina
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švihovská vrchovina
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Švihovská vrchovina na českej Wikipédii.