Žaškovský Šíp
| Žaškovský Šíp | |
| vrch | |
 Žaškovský Šíp v popredí
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obec | Žaškov |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Šípska Fatra |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 940,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′40″S 19°11′25″V / 49,1779°S 19,1903°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Žaškova |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žaškovský Šíp[1] (940,3 m n. m.[2][3]) je vrch na severe Veľkej Fatry, krajinnom celku Fatransko-tatranskej oblasti.[4] Leží nad obcou Žaškov, približne 7 km (juho)západne od mesta Dolný Kubín.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severnom okraji Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Šípska Fatra.[6][4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Žaškov.[1][7] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaný Žaškov a severne ležiaca Párnica, juhozápadne sa nachádzajú Kraľovany a južne Stankovany.[2][5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Žaškovský Šíp je súčasťou masívu Šípa (1 170 m n. m.), od centrálnej časti pohoria oddeleného údolím rieky Váh. Je najsevernejším vrcholom Veľkej Fatry a jeho severné svahy končia na brehu rieky Oravy, kde nadväzuje Malá Fatra a Oravská vrchovina. Juhozápadne sa nachádza sedlom oddelený dominantný vrch Šíp (1 170 m n. m.). Niektoré mapy uvádzajú vrchol na južnejšom, 1 044 m n. m. vysokom pahorku[5], na iných je zasa pri správnej kóte uvedená výška 951 m n. m.[8] Západné a severné svahy odvodňujú krátke prítoky rieky Oravy, voda z juhovýchodných častí steká do Žaškovského potoka.[2] Oblasť je súčasťou ochranného pásma Národného parku Malá Fatra a na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5][8]
Severným smerom sa nachádza Minčol (1 393 m n. m.), Lysica (1 214 m n. m.), Magurka (1 008 m n. m.), Magura (1 260 m n. m.), Osnica (1 363 m n. m.) a Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.), západným leží Stoh (1 607 m n. m.), Steny (1 627 m n. m.), Hromové (1 637 m n. m.), Chleb (1 647 m n. m.), Suchý vrch (1 267 m n. m.), Malý Kriváň (1 668 m n. m.) a Zadný Šíp (1 143 m n. m.), južným Kopa (1 187 m n. m.), Šíp (1 170 m n. m.), Kútnikov kopec (1 064 m n. m.), Vtáčnik (1 236 m n. m.), Ostré (1 067 m n. m.) a Kečky (1 139 m n. m.) a východným Malý (1 465 m n. m.) a Veľký Choč (1 611 m n. m.), Holica (1 086 m n. m.), Zemiansky diel (758 m n. m.) a Kuzmínovo (688 m n. m.).[5][2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[8], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných miest je však možné vidieť okolité vrcholy Veľkej Fatry, no tiež Malú Fatru, Oravskú Maguru, Veličniansku kotlinu, Oravskú vrchovinu a Chočské vrchy, pri priaznivých podmienkach aj Skorušinské vrchy, Západné Tatry a Nízke Tatry.[9]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi zo Žaškova, príp. po hrebeni zo Šípa (1 170 m n. m.).[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-09-24]. Dostupné online.