Žakovský potok
| Žakovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Obce | Žakovce, Huncovce, Vrbov |
| prameň | Žakovce |
| - poloha | Žakovský kopec |
| - výška | 696 m |
| - súradnice | 49°04′17″S 20°23′12″V / 49,0713°S 20,3866°V |
| Ústie | Vrbovský potok |
| - poloha | Huncovce, Vrbov |
| - výška | 630 m |
| - súradnice | 49°06′52″S 20°24′14″V / 49,1144°S 20,4040°V |
| Dĺžka | 6,7 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 3-01-02-1568 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žakovský potok[1] je potok v regióne Tatry, na území obcí Žakovce, Huncovce a Vrbov v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina. Ústi do Vrbovského potoka. Od prameňa po ústie vo vodnej nádrži Vrbov má dĺžku 6,7 km. Rád toku V.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 696 m n. m. v ústrednej oblasti územia obce Žakovce, katastrálneho územia Žakovce, v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji, v poľnohospodárskom extraviláne, v regióne Tatry, na severozápadnom svahu vrchu Žakovský kopec s 768 m n. m.[2].
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa v 696 m n. m. tečie severovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán, v 671 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 666 m n. m. vteká do intravilánu Žakoviec, v 663 m n. m. podteká cestu z Huncoviec cez Žakovce do Vrbova a zároveň opúšťa intravilán Žakoviec, v 654 m n. m. priberá ďalší bezmenný ľavostranný prítok, preteká extravilán Žakoviec, v 652 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Žakovce a Vrbov, tečie priamo po obecnej hranici medzi obcami Žakovce a Vrbov, v 643 m n. m. pokračuje po obecnej hranici medzi obcami Huncovce a Vrbov, v 636 m n. m. priberá ľavostranný prítok potok Barich, v 630 m n. m. ústi do Vrbovského potoka ako jeho ľavostranný prítok.
Žakovský potok patrí do okresu Kežmarok v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina v geomorfologickom podcelku Popradská kotlina.[3][4] Má jeden dôležitejší prítok: potok Barich.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Žakovský potok má pôvod v názve obce Žakovce, na území ktorej vodný tok pramení a preteká. Z toponyma Žakovce bolo po rozšírení o formant -ský, po systémovej redukcii o hlásky -ce a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Žakovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Dochované písomné záznamy názvu dnešnej obce Žakovce sa viažu k roku 1209 v podobe Isaac, 1263 Iszak, 1651 Zakocz, 1808 Žakowce [7]. Názvoslovná autorita v štandardizačnom procese uprednostnila v roku 1920 miestnu nárečovú podobu názvu obce Žakovce pred etymologicky zdôvodnenou podobou názvu Izákovce[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Žakovský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] cit. 2022-08-05.
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 99, 142. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-03]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 73, 168, 178, 181. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Žakovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-05]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 371, 3. diel s. S. 397.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 348.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 152. Bratislava 1975. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)