Železník (Sirk, Turčok)
Železník | |
miestna časť obcí Sirk, Turčok | |
Pôvod názvu: Pomenovaný podľa vrchu na osadou, ktorý bol ložiskom železnej rudy | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Revúca |
Nadmorská výška | 500 m n. m. |
Rozloha | 18,35 km² (1 835 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 369 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 74,6 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1421 |
Starosta | Mgr.Tatiana Belánová (Časť patriaca pod Turčok) Daniel Fakla (Časť patriaca pod Sirk) |
PSČ | 049 64 |
ŠÚJ | 526258 |
EČV (do r. 2022) | RA |
Tel. predvoľba | +421-58 |
Interaktívna mapa miestnej časti
| |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Železník (maď. Vashegyit) je osada v Gemeri, na rozhraní Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov v okrese Revúca. Je pomenovaná podľa rovnomenného vrchu, na úbočí ktorého leží, a ktorý bol významným zdrojom rudy.
Železník vznikol ako banícka osada, o čom dodnes svedčí stôp po banskej činnosti v jeho okolí. Nachádza sa tu mnoho štôlní, v osade sa zachovala radová zástavba baníckych domčekov, ako aj dve bytovky, postavené Rimamuránskou spoločnosťou, budova jej riaditeľstva, či stará kolkáreň a kino, ktoré boli postavené pre jej zamestnancov.
V lokalite boli prvýkrát nájdené a popísané dva minerály, evansit a vashegyit[3], ktorý je pomenovaný podľa maďarského názvu osady.
Dnes rastie popularita osady medzi chatármi, a o propagáciu a zachovanie jej baníckej histórie sa snažia nadšenci zo združenia Skryté poklady Slovenska.[4]
Administratívne patrí západná časť osady k obci Sirk, a východná k obci Turčok. Leží v sedle medzi vrchmi Železník a Havranová, vo výške okolo 500 m n. m. Osadou prechádza cesta III. triedy zo Sirku do Revúcej, na ktorú sa tu pripája cesta z Lubeníka cez Turčok.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Čierne diery [online]. 2017-05-24, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Aktuality - Skryté Poklady Slovenska [online]. www.pokladyslovenska.sk, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.