Železničná trať Vojkovice nad Ohří – Kyselka
| Vojkovice nad Ohří – Kyselka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Osobitný vlak v Radošove (2014) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Číslo trate | Z20 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prevádzkovateľ | Railsystem, s. r. o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 9 km | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 1 435 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Napájacia sústava | neelektrifikováno | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 15 km/h | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Železničná trať Vojkovice nad Ohří – Kyselka s dĺžkou 9 km bola sprevádzkovaná 1. februára 1895 ako normálne rozchodná verejná železnica. Na verejnú železnicu v stanici Kyselka nadväzovala vlečka a nákladná úzkorozchodná drážka.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Túto miestnu dráhu vybudovala firma Jindřich Mattoni a prevádzku zabezpečovala Buštěhradská dráha, od roku 1923 Česko-slovenské štátne dráhy. Osobná doprava do kúpeľov v Kyselke bola zastavená v roku 1935, naďalej však trať slúžila pre nákladnú dopravu firmy Mattoni, neskôr už len ako vlečka. V roku 1998 skončila prevádzka, odvtedy trať chátrala, krátky úsek zo stanice Kyselka do závodu Mattoni po moste cez Ohře bol zrušený v roku 2001 a pri rekonštrukcii mosta v roku 2007 boli koľaje znesené.
Od roku 2012 je prevádzka na železničnej vlečke obnovená pre dopravu minerálok zo závodu Mattoni.
Rekonštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister dopravy Vít Bárta (2010-2011) po návšteve podniku Mattoni začal verejne hovoriť o pláne na reaktiváciu trate ako vlečky a prevedenie nákladnej dopravy z áut na železnicu v spolupráci so štátom vlastneným dopravcom ČD Cargo. Riaditeľ Karlovských minerálních vod Alessandro Pasquale médiám potvrdil, že o vlečku sa aj v rokoch nevyužívania aspoň v základnom rozsahu firma starala a reaktiváciu plánujú. Hoci sa na sprevádzkovaní vlečky zviditeľňovalo v médiách veľa politikov, pri obnovení prevádzky bol prítomný aj hajtman Karlovarského kraja, v skutočnosti bola obnova vlečky výhradne záležitosťou Karlovarských minerálních vod, a.s. a Autodopravy Hanzalík, s.r.o.
Začatie rekonštrukcie
[upraviť | upraviť zdroj]Na začiatku mája roku 2012 začala spoločnosť Karlovarské minerální vody rekonštrukciu vlečky. Dopravu na vlečke zabezpečuje firma Railsystem, s.r.o., dcérska firma Autodopravy Hanzalík, s. r. o., ktorá sa doteraz zaoberala len cestnou nákladnou dopravou. Za týmto účelom firma zakúpila od Českých dráh niekoľko starších lokomotív radu 749.
Obnovenie prevádzky
[upraviť | upraviť zdroj]28. augusta 2012 prebehlo oficiálne otvorenie obnovenej vlečky pre verejnosť, avšak prvý vlak s minerálkami vyšiel po obnovenej vlečke už 15. augusta 2012. Výrobca minerálok zahájil prepravu svojich výrobkov po železnici okrem iného kvôli obyvateľom Kyselky, ktorí poukazovali na problémy s kamiónovou dopravou na úzkej ceste z Kyselky do Karlových Varov. Obnova železničnej vlečky trvala štyri mesiace. V sezóne vypraví výrobca minerálok jednu vlakovú súpravu denne. Mimo sezóny by mali stačiť tri súpravy týždenne.[1]
Úzkorozchodná drážka a lanovky v Kyselke
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasne s normálne rozchodnou vlečkou bola v Kyselke zriadená úzkokoľajka a dve kratšie lanovky. Zhodný bol rozchod koľají - 450 mm - aj účel - ktorým bol zvoz prepraviek s fľašami minerálky. Najdlhšia vetva úzkokoľajky, vedená po nábreží vznikla však až náhradou za pôvodnú normálne rozchodnú vlečku. Torzo úzkokoľajky je dodnes viditeľné pred schátranými kúpeľnými domami. Vozíky úzkokoľajky boli v podstate podvozky pod prepravky. Vďaka tomuto riešeniu úzkokoľajka prechádzala priamo plniacou linkou a z veľkej časti tak odpadla manipulácia s prepravkami. Na trati boli vlaky vedené motorovou lokomotívou, v závode a na prekladisku bol posun vozňov animálny.
Lanovka k Otovmu prameňu - v údolí Ohře - v údolnej stanici na bývalej Mattoniho kolonáde na ňu nadväzovala úzkorozchodná dráha.
Lanovka k Löschnerovmu prameňu - v doline Lomnického potoka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Daniel Kaiser. Není tu řeč o ABL, ale o jednom dodavateli. Lidovky, 2011-01-22. Dostupné online.
- mld. Vlaky se mohou vrátit do Kyselky už v létě. ČT24, 2012-04-06. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Vojkovice nad Ohří – Kyselka na českej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- JELEN, Miroslav. Zrušené železniční tratě v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha : Dokořán, 2009. ISBN 978-80-7363-129-1.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Vojkovice nad Ohří – Kyselka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vlečka v Kyselke za prevádzky, k-report.net
- Kyselka, zanikleobce.cz
