Žen-cung
Žen-cung | |
cisár dynastie Sung | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Sung |
Panovanie | 24. marec 1022 – 30. apríl 1063 |
Predchodca | Čen-cung |
Nástupca | Jing-cung |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Čao Šou-i (čín. 趙受益) Čao Čen (čín. 趙禎, od 1018) |
Narodenie | 30. máj 1010 |
Úmrtie | 30. apríl 1063 (52 rokov) |
Rodina | |
Manželka |
cisárovná Kuo cisárovná Cchao |
Potomstvo |
Čao Fang, knieža z Jang Čao Sin, knieža z Jung Čao Si, knieža z Čchiao a trinásť dcér |
Otec | Čen-cung |
Matka | cisárovná Li |
Odkazy | |
Žen-cung (multimediálne súbory na commons) | |
Žen-cung (čín. 仁宗 – Žen-cung; * 30. máj 1010 – † 30. apríl 1063), vlastným menom Čao Čen (čín. 趙禎 – Zhào Zhēn) bol štvrtý cisár čínskej dynastie Sung v rokoch 1022–1063. Bol synom a nástupcom cisára Čen-cunga.
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Za vlády Žen-cunga dosiahla dynastia Sung maxima moci a vplyvu, z ktorého potom už len klesala. Zahraničná politika cisára bola mierumilovná, počas dlhého obdobia bez vojen sila sungských armád poklesla. Tangutský štát Západná Sia toho využil k drobným útokom pozdĺž hraníc. Keď Žen-cung nastúpil, posilnil ozbrojené sily. Pokoj na hraniciach zaisťovalo pravidelné platenie tribútu ríši Liao, protivníkovi Tangutov. Cisár významne zvýšil dane, roľníci za jeho vlády žili v stave trvalej chudoby. To nakoniec vyvolalo vzbury a povstanie po celej krajine aj rozpory vo vnútri vlády.
Žen-cung zomrel roku 1063 bez dediča, pretože jeho synovia zomreli v detstve. Posmrtne obdržal chrámové meno Žen-cung, „Láskavý predok“. Na trón po ňom nastúpil synovec Jing-cung, ktorého adoptoval a roku 1062 menoval následníkom trónu.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Hodnosti cisárovnej sa postupne dočkali dve manželky Čen-cunga, cisárovná Kuo (1012–1035) a cisárovná Cchao (1016–1079). Ďalšie dve manželky obdržali hodnosť cisárovnej posmrtne. Navyše mal cisár ešte dvanásť žien.[1]
Čen-cungove manželky mu dali troch synov, žiadny neprežil tretí rok života,[2] a trinásť dcér, deväť z nich zomrelo v detstve:[1]
- Čao Fang, knieža z Jang;
- Čao Sin, knieža z Jung;
- Čao Si, knieža z Čchiao;
- princezná Sü;
- princezná Teng;
- princezná Čen;
- princezná Čchu;
- princezná Šang;
- princezná Lu;
- princezná Tchang;
- princezná Čchen;
- princezná Čchin-lu-sien-mu-ming-i;
- princezná Kun;
- princezná Jen-šu;
- princezná Jü.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b MCGRATH, Michael; COLLEGE, Adrian. The Reigns of Jen-tsung (1022–1063) and Ying-tsung (1063–1067). Ed. Twitchett, Denis; Smith, Paul Jakov. 1. vyd. Cambridge, New York, Melbourne, Madrid, Cape Town, Singapore, Sao Paulo, Delhi : Cambridge University Press. (The Cambridge History of China, Vol. 5 Part One: The Sung China and Its Precursors, 907-1279 AD.) [Ďalej len McGrath, College]. ISBN 0-521-81248-8, 978-0521812481. S. 279–346, na s. 334. (anglicky)
- ↑ McGrath, College, s. 335.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žen-cung
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- THEOBALD, Ulrich. Chinaknowledge - a universal guide for China studies [online]. [Cit. 2012-09-23]. Kapitola Chinese History - Song Dynasty 明朝 (1368-1644) event history. Dostupné online. (anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žen-cung na českej Wikipédii.