Žižkova ulica (Bratislava)
| Žižkova ulica | |
| ulica/námestie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′26″S 17°05′51″V / 48,140474°S 17,097402°V |
| Vytvorenie | 1859 |
| Staršie názvy | Zuckermantler Hauptstrasse 1860 Zuckermandl Hauptgasse 1879 Mária-Terézia-út 1920 Ulica Márie Terézie Podzámočná hlavná ulica Podhradská ulica Zuckermandler Strasse Váraljai út 1921 Podhradská cesta 1939 Ulica Hermanna Göringa |
 Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Žižkova ulica (od roku 1939 do roku 1945 Ulica Hermanna Göringa, predtým Podhradská ulica/cesta) je ulica v Bratislave v Starom Meste v Podhradí.
Pôvodne to bola hlavná výpadová cesta z mesta cez Podhradie smerom na Devín.[1]
Ulica sa pôvodne skladala z dvoch častí, po dnešný tunel sa volala od roku 1894 ako Ulica Márie Terézie, od tunela smerom na západ ako Karloveská cesta.
Pred výstavbou Nábrežia arm. gen. Ludvíka Svobodu to bola hlavná cesta z Mlynskej doliny na západ. Bola výrazne upravená v súvislosti s výstavbou PKO a úpravou dunajského nábrežia okolo roku 1956, čím vznikla nová Karloveská cesta, dnes časť Nábrežia Ludvíka Svobodu a severne od nej stará Žižkova ulica.
Bolo tu veľa barokových domov, napr. Brauneckerova kúria z roku 1790, tri kúrie, židovský cintorín z roku 1753.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. 403 s. ISBN 80-222-0229-0. S. 331.