Žiarlivosť
Žiarlivosť (lat. Zelotypia) je jedna z ľudských emócií, charakterizovaná nadmerným lipnutím na určitej osobe a zvýšenou obavou o jej stratu. Ide o komplex negatívnych emócií, hnevu, pocitu menejcennosti či depresií. Zjednodušene možno charakterizovať žiarlivosť ako pocit vlastnej nedostatočnosti.
Slovo pochádza z francúzskeho jalousie. So žiarlivosťou a závisťou si často spojujeme zelenú farbu (napr.zozelenel závisťou).
Žiarlivosť je vyvolaná predstavou partnerovho vzťahu s niekým iným, pričom podnety pre jej vznik sa líšia podľa pohlavia (Buss, 1996). Ženy žiarlia častejšie kvôli emocionálnej pozornosti partnera, mužom sa viac prieči zdieľanie partnerkinej sexuálnej pozornosti.
Žiarlivosť je v medziľudských vzťahoch bežný jav. Môžeme ju pozorovať už u päťmesačných detí[1][2][3][4]. Niektoré pramene tvrdia, že sa žiarlivosť objavuje v každej kultúre[5][6][7], iné pramene zastávajú názor, že je to kultúrne-špecifický fenomén[8].
Žiarlivosť a jej dopady boli témou mnohých románov, piesní, básní, filmov a iných umeleckých diel. Stala sa rovnako objektom zájmu vedcov. Psychológovia popísali niektoré faktory, ktoré vedú k jej vzniku. Sociológovia ukázali, že kultúrne hodnoty hrajú dôležitú úlohu nie len v ukazovateľoch, ktoré spúšťajú žiarlivosť, ale rovnako v našich predstavách o jej sociálne prípustných prejavoch. Biológovia poukázali na faktory, ktoré môžu žiarlivosť nevedome ovplyvniť.
U jedincov s poruchou sebahodnotenia môže žiarlivosť za určitých okolností nadobudnúť charakter patologického javu, prejavujúceho sa situačnou neprimeranosťou alebo prílišnou intenzitou emócií, tzv. chorobná žiarlivosť. Môže nadobudnúť povahu bludu (tzv. emulačný blud).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Draghi-Lorenz, R. (2000). Five-month-old infants can be jealous: Against cognitivist solipsism. Paper presented in a symposium convened for the XIIth Biennial International Conference on Infant Studies (ICIS), 16–19 July, Brighton, UK.
- ↑ Hart, S. (2002). Jealousy in 6-month-old infants. Infancy, 3, 395–402.
- ↑ Hart, S. (2004). When infants lose exclusive maternal attention: Is it jealousy? Infancy, 6, 57–78.
- ↑ Shackelford, T.K., Voracek, M., Schmitt, D.P., Buss, D.M., Weekes-Shackelford, V.A., & Michalski, R.L. (2004). Romantic jealousy in early adulthood and in later life. Human Nature, 15, 283–300.
- ↑ Buss, D.M. (2000). The Dangerous Passion: Why Jealousy is as Necessary as Love and Sex. New York: Free Press.
- ↑ Buss DM (December 2001), "Human nature and culture: an evolutionary psychological perspective", J Pers 69 (6): 955–78, doi:10.1111/1467-6494.696171, PMID 11767825.
- ↑ White, G.L., & Mullen, P.E. (1989). Jealousy: Theory, Research, and Clinical Practice. New York, NY: Guilford Press.
- ↑ Peter Salovey. The Psychology of Jealousy and Envy. 1991. ISBN 978-0-89862-555-4
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žárlivost na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Žiarlivosť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiarlivosť
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Žárlivost - jak ji zvládat (po česky)