Živná pôda

Živná pôda alebo rastové médium alebo kultivačné médium je substrát poskytujúci výživu a ďalšie vhodné podmienky organizmom a ich častiam pestovaným in vitro. Najrozšírenejšieho využitia má v bakteriológii, mykológii a rastlinných biotechnológiách.

Čím je organizmus zložitejší a neúplnejší, tým komplexnejšiu živnú pôdu obyčajne potrebuje. Kým baktérie nevyžadujú príliš presné zloženie pôdy a niektorým stačí naozaj málo (niektoré sú schopné prežívať aj v destilovanej vode), suspenzné bunkové kultúry rastlín či kultúry protoplastov už sú extrémne citlivé a vyžadujú zložité živné pôdy veľmi presného zloženia.

Súčasti živnej pôdy

Média sú veľmi rozličné. Toto sú jedny z najčastejších súčastí médií:

inertný spevňujúci nosič (napr. agar) - u tekutých chýba;
destilovaná voda;
anorganické látky, pre daný organizmus špecificky potrebné, obyčajne s nutričnou funkciou (draslík, vápnik, atď. Obvykle je veľmi dôležité, aby látky boli aplikované v presne stanovenej molárnej koncentrácii);
organické látky, pre daný organizmus špecificky potrebné, zvyčajne s regulačnou funkciou (dodávajú sa buď v presne definovaných a odmeraných častiach - napr. sacharóza, IAA (rastlinný hormón), tiamín, alebo v presne nekvantifikovaných prírodných zmesiach (kokosové mlieko, kvasnicový výťažok, sladový výťažok atď.).

Rozdelenie živných pôd

Média delíme podľa skupenstva na tuhé, polotuhé a tekuté. Tuhé obsahujú nejaký inertný nosič (napr. agar), kým pri tekutých taký nosič chýba. Zvláštnymi druhmi médií sú potom napríklad selektívne a diagnostické média.

Selektívne médium

Na selektívnych médiách rastú len niektoré organizmy, teda spravidla tie, ktoré výskumník potrebuje izolovať. Toho sa docieľuje napríklad pridaním antibiotík alebo naopak tým, že médium neobsahuje určité látky. Napríklad baktérie náchylné k ampicilínu či tetracyklínu na médiu obsahujúcom tieto antibiotiká nevyrastú. Ak máme médium bez aminokyseliny prolínu, nevyrastú na nej tie bakteriálne kmene E. coli, ktoré nemôžu syntetizovať prolín.

Diagnostické médium

Diagnostické médium sa používa na odlíšenie či úplnú determináciu organizmov rastúcich v danom médiu, a to aj vtedy, ak je ich v živnej pôde viac než jeden druh. Väčšinou dochádza k určitému zafarbeniu kolónií daného organizmu. Napríklad MacConkeyov agar rozlišuje baktérie na tie, ktoré fermentujú laktózu, a na tie, ktoré ju nefermentujú. Baktérie fermentujúce laktózu totiž zároveň produkujú kyselinu, ktorá vyvoláva ružovočervené sfarbenie indikátora obsiahnutého v pôde. Tým sa zafarbia kolónie a ich tesné okolie.

Médiá podľa pestovaných organizmov

Bakteriálne médiá

agar - prírodný polysacharid
- krvný agar - zmes agaru s krvou
- čokoládový agar

Média pre rastlinné explantáty

Základné médiá používané v rastlinných biotechnológiách je nutné chápať bez rastlinných regulátorov a sacharózy (zdroj energie), pretože variácie, ktoré vznikajú z týchto základných, variujú práve obsahom týchto látok. Najznámejšími médiami sú:

Murashige a Skoog (1962) - skrátene MS médium, je najznámejšie a najpoužívanejšie médium pre všeobecné použitie;
Gamborg et al. (1968) - skrátene B5 médium;
Shenk a Hildebrandt (1972) - skrátene SH médium;
Lloyd a McCown (1980) - skrátene WPM médium.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Živná pôda

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Živná půda na českej Wikipédii.