Žofia Eriksdotter Dánska
| Žofia Eriksdotter Dánska | |
| švédska kráľovná | |
_seal_image_1905.jpg) | |
| Narodenie | 1241 |
|---|---|
| Úmrtie | 1286 Dánsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Žofia Eriksdotter Dánska |
Žofia Eriksdotter Dánska (* 1241 – † 1286, Dánsko) bola ako manželka švédskeho kráľa Valdemara Birgerssona švédska kráľovná v rokoch 1261 – 1275.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]O živote Žofie nie je veľa známo. Narodila sa ako druhé dieťa (najstaršia dcéra) zo šiestich potomkov dánskeho kráľa Erika Plovpenninga a jeho manželky Juty Saskej († 1250), dcéry saského vojvodu Albrechta I. († 1261) a jeho druhej manželky Anežky Babenberskej (1206 – 1226). Jej otec bol zavraždený v roku 1250, keď Žofia a jej sestry boli ešte deťmi. Pretože jej otec nemal preživšieho syna, na dánsky kráľovský trón nastúpili postupne jeho mladší bratia, Abel a potom Kryštof.
Žofia je v prameňoch popisovaná ako krásna, inteligentná a vtipná žena so šikovným jazykom; bola povestná svojou záľubou a umením hrať šachy.
Manželstvo a potomkovia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1261 bola vydatá za švédskeho kráľa Valdemara Birgerssona; sobáš bol v réžii Valdemarovho otca a regenta jarla Birgera, ktorý ním sledoval upokojenie a mier v Škandinávii.
Z ich manželstva vzišlo šesť potomkov:
- Ingeborg (1263 – 1292), manželka Gerharda II. Holštýnsko-Segeburského
- Erik (1272 – 1330), do roku 1275, kedy bol jeho otec zosadený z trónu, bol jeho následníkom. V roku 1290 bol po smrti otcovho nástupcu, svojho strýka Magnusa III., uveznený v štokholmskom hrade, lebo predstavoval možného rivala pre Magnusovho následníka Birgera Magnussona; až v roku 1302, kedy Birger dosiahol plnoletosti a bol slávnostne korunovaný, mohol opustiť vezenie. Zvyšok svojho života strávil pokojne. Bol súčasťou Kráľovskej rady, ktorá spravovala vládu po dobu neplnoletosti kráľa Magnusa Erikssona (1319 – 1332)
- Rixa (1269 – 1292), manželka poľského kráľa Přemysla II. Poľského, matka Alžbety Rejčky
- Katarína († 1293)
- Marína, manželka Rudolfa von Diepholz
- Margaréta, bola mníškou
Roku 1269 uskutočnila Žofia cestu do Dánska, aby navštívila otcov hrob a videla svoje sestry Agnes a Jutu, ktoré obe pobývali v kláštore v Roskilde; Juta tu bola opátkou. V roku 1272 navštívila Juta Švédsko a stala sa milenkou Žofiinho manžela kráľa Valdemara; z ich vzťahu sa roku 1273 narodila dcéra. O rok neskôr sa Juta vrátila do kláštora a Valdemar bol prinútený uskutočniť kajúcnu púť do Ríma a žiadať pápeža (Gregora X.) o rozhrešenie. Podľa legendy mala Žofia povedať: "Nikdy sa nespamätám z tohto zármutku. Prekliaty buď deň, kedy moja sestra uzrela švédske kráľovstvo."
V roku 1275 po bitke pri Hovy Valdemarovi bratia Magnus Ladulås a Erik Birgersson zosadili kráľa z trónu. Pramene hovoria o tom, že správa zastihla kráľovnú pri hre v šachy. V roku 1277 Žofia odišla od manžela a vrátila sa do Dánska. Jej manžel žil otvorene s milenkami (uvádzajú sa Kristína Dánska, Katarína z Gützkow a Ludgarda) vo svojom pohodlnom väzení až do svojej smrti v roku 1302; s niektorou z nich zrejme mohol po Žofiinej smrti v roku 1286 uzavrieť manželstvo.
Pramene vypovedajú o tom, že Žofia vlastnila rybárske faktórie v mieste dnešného Norrköpingu, a že v roku 1283 venovala príjmy z lovu lososa kláštoru svätého Olafa v Skänninge. V týchto darovacích listinách kláštoru sa pripomína meno Nörrköping (Norkøponge) po prvýkrát.
Žofia zomrela roku 1286, vo svojich štyridsiatich piatich rokoch.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Žofia Eriksdotter Dánska na thepeerage.com
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Eriksdotter Dánská na českej Wikipédii.