Preskočiť na obsah

ANY Biztonsági Nyomda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

ANY Biztonsági Nyomda Nyrt. (predchádzajúci názov Állami Nyomda) je jedna z tlačiarní cenín s najväčším obratom v Maďarsku a aj v regióne strednej a východnej Európy. V minulosti spoločnosť vyrábala len tradičné tlačiarenské produkty. V súčasnosti sa zamerala na produkty a riešenia bezpečnosti dokumentov, výrobu plastových kariet a osobných dokladov, správu elektronických dokumentov a hromadnú transakčnú tlač. Akcie spoločnosti sú kótované na Burze cenných papierov v Budapešti od decembra 2005.

Dejiny spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Budova spoločnosti

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa vytvorila prvá nezávislá maďarská vláda a právnym predchodcom jej štátnej tlačiarne bola pobočka Viedenského cisárskeho a kráľovského súdu a Štátnej tlačiarne, ktorú zriadila rakúska vláda v Timisoare po potlačení maďarskej revolúcie a boja o nezávislosť v rokoch 1848-1849. Tlačiareň začala pracovať v roku 1851 a stala sa najväčšou inštitúciou v meste, ktoré už malo viacero dobre vybavených tlačiarní. V roku 1868 sa tlačiareň s celým svojim zariadením a väčšinou odborníkov presťahovala do správneho obvodu Budínsky hrad, do susedstva ministerstiev, aby maďarskej vláde dodávala štátne tlačivá. V tých dňoch ministerstvo financií kontrolovalo litografickú tlačiareň Maďarského kráľovského katastra a zbierky máp, ktorá od roku 1868 zhotovovala a kopírovala katastrálne (pozemkové) výmery a mapy, slúžiace ako podklad na pozemkovú daň. V roku 1869 vláda rozhodla o zlúčení obidvoch tlačiarní, pretože bolo potrebné riešiť domácu produkciu kolkov, ktoré boli pre ministerstvo financií mimoriadne dôležité. Spojením a rozvojom vznikli podmienky na rýchlu a spoľahlivú výrobu kolkov, ktoré boli až do zverejnenia prísne utajované, ako aj ostatných štátnych administratívnych tlačív a tlačív štátnej pokladne. Oficiálny názov novej spoločnosti znel: Maďarská kráľovská štátna tlačiareň.

Od r. 1901 s názvom Štátna tlačiareň

[upraviť | upraviť zdroj]

Po reorganizácii v roku 1901 sa názov zmenil na Štátna tlačiareň. V Štátnej tlačiarni sa tlačil štátny rozpočet a jeho justifikácia, vyhradené účty, dôležité zmenky, finančné noviny (Financial Gazette) a cestovný poriadok Maďarských štátnych železníc. Tlačili sa tu bankovky maďarskej kráľovskej pokladne, rôzne krátkodobé vládne dlhopisy, anuitné úpisy, tikety triednej lotérie, bianco zmenky, výkazy o nakládke domáceho a zahraničného tovaru a obaly na cigarety a tabak a daňové kolky. Maďarska vláda založila v roku 1922 Tlačiareň maďarských bankoviek, ktorá začala tlačiť domáce bankovky v auguste 1923 v budove Štátnej tlačiarne. Počas druhej svetovej vojny slúžila tlačiareň ako vojnový závod na tlač potravinových a palivových lístkov. Po skončení vojny sa znovu začali tlačiť dokumenty pre poštu a železnice a tiež štátne tlačivá, dlhopisy a lotériové tikety. Pre voľby v r. 1945 Štátna tlačiareň tlačila volebné tlačivá a neskôr počas hyperinflácie v roku 1946 tlačila daňové bankovky. Spoločnosť tlačila lotériové tlačivá a tikety do roku 1947. Okrem tlače lotériových tlačív a tiketov sa stabilným portfóliom stala každé 4 roky tlač volebných tlačív. Vďaka investícii v roku 1957 sa rozšírila kapacita a zlepšila kvalita a začala viacfarebná tlač známok. V 60-tych rokoch začala spoločnosť tlačiť známky aj na export.

Prvá maďarská poštová známka – 1871

[upraviť | upraviť zdroj]
Druhá maďarská poštová známka

Pre širokú verejnosť sa v priebehu desiatich rokov stala Štátna tlačiareň známou vďaka vydávaniu známok. Po vyrovnaní považovala maďarská vláda za nevyhnutné platiť poštové a úradné poplatky vlastnými kolkami, aby podporila národnú suverénnosť a tiež z finančných a administratívnych dôvodov. Predtým bolo možné platiť tieto poplatky iba súbežne vydanými (rakúsko-maďarskými) známkami, ktoré sa pochopiteľne tlačili vo Viedni. Známky sa tlačili v Maďarsku od roku 1898 a to v Štátnej tlačiarni pod vedením nezávislého ministerstva financií. Rozhodnutie o vyrovnaní z roku 1869 týkajúce sa poštových služieb vstúpilo do platnosti 1. mája. Všetky poštové úrady na území Maďarska prešli do právomoci Riaditeľstva maďarských pôšt. Preto sa predložila prirodzená požiadavka, aby sa na zásielky Maďarskej pošty používali nezávisle vydávané maďarské známky. Cisárska vláda túto požiadavku schválila a prvá maďarská novinová známka bola vydaná 20. júna 1868. Bola ale vytlačená vo viedenskej tlačiarni a na vodoznaku sa dal prečítať nápis v nemčine. Nápis na známke samotnej bol maďarský a známka bola zdobená erbom a korunou Maďarska. Prvá poštová známka v Maďarsku bola vydaná v roku 1871 potom, ako bol v Štátnej tlačiarni inštalovaná technológia na výrobu známok.

Štátna tlačiareň dnes

[upraviť | upraviť zdroj]

Po politickej premene väčšina štátnych monopolov prestala existovať a začal konkurenčný boj o výrobu produktov, ktoré predtým vyrábali výlučne štátne monopoly. Pretože štátna ochrana skončila, nebola iná možnosť ako znovu zvážiť situáciu v spoločnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola Štátna tlačiareň v roku 1993 sprivatizovaná. Pre rozvoj spoločnosti, väčší pracovný priestor a oveľa modernejšie a kultúrnejšie pracovné podmienky bolo nevyhnutné presťahovať spoločnosť z jej pôvodnej budovy neďaleko Budapeštianskeho hradu do Köbánya, ďalšieho okresu hlavného mesta. Nová tlačiareň na ulici Halom bola oficiálne otvorená v októbri 1994. Medzitým Štátna tlačiareň prevzala vybavenie a väčšinu zamestnancov SZUV predchádzajúcej tlačiarne. Úplne nová divízia sa začlenila do portfólia Štátnej tlačiarne od roku 1997: výroba plastových kariet a osobných kariet. Investícia začala v r. 1998 a zriadil sa nový závod na ulici Fáttyolka , ktorý sa rozvíjal ďalej až do roku 2000 s cieľom začať vyrábať čipové karty. Štátna tlačiareň založila v roku 1999 svoje laboratórium bezpečnosti dokumentov, pôsobiace ako centrum R&D činností. V roku 2005 sa Štátna tlačiareň začala rozširovať aj v medzinárodnom rozsahu, kedy založila spoločný podnik so svojimi miestnymi partnermi v Rumunsku a Bulharsku a dcérskymi spoločnosťami na Slovensku a v Rusku.

Hlavnou činnosťou Štátnej tlačiarne je výroba bezpečnostných produktov a riešení, medzi ktoré patria kolky, cenné papiere, stravné poukážky, poštové známky, papierové dokumenty ako aj bezpečnostné tlačiarenské farby a riešenia Laboratória bezpečnosti dokumentov. Štátna tlačiareň vyrába maďarské doklady na báze plastových kariet v konzorciu. Ide o osobné preukazy, vodičské preukazy, osvedčenia o vlastníctve motorového vozidla a študentské identifikačné karty. Okrem týchto dokumentov vyrába Štátna tlačiareň VISA a MASTERCARD EMV karty, debetné bankové karty a čipové karty pre elektronický podpis. Okrem toho sa zúčastňuje na vývoji a výrobe produktov využívajúcich technológiu RFID. Štátna tlačiareň ako aj spoločnosti s majetkovým prepojením na Štátnu tlačiareň dnes personalizujú a obálkujú obchodné tlačivá pre banky a poisťovacie spoločnosti a zabezpečujú celý rad polygrafických produktov. Tlačiareň Gyomai Kner, ktorá je taktiež majetkovo prepojená so Štátnou tlačiareňou tlačí knihy, časopisy a iné tlačoviny.