Preskočiť na obsah

Adam Bžoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Adam Bžoch
slovenský literárny vedec a prekladateľ
Narodenie22. marec 1966 (58 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materLipská univerzita
RodičiaJozef Bžoch, Perla Bžochová
SúrodenciJana Bžochová-Wild
ManželkaJana Truhlářová

Prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc. (* 22. marec 1966, Bratislava) je slovenský literárny vedec, germanista a v súčasnosti najaktívnejší prekladateľ nizozemskej literatúry na Slovensku.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 22. marca 1966 v Bratislave ako druhé z dvoch detí literárneho kritika, publicistu a prekladateľa Jozefa Bžocha a redaktorky a prekladateľky Perly Bžochovej. Prekladateľstvu sa venuje aj jeho staršia sestra Jana Bžochová-Wild.[1]

Študoval na gymnáziách v Bratislave a v Banskej Štiavnici. Po skončení gymnázia študoval germanistiku a nederlandistiku na Univerzite Karola Marxa v Lipsku (1984 – 1989). Od roku 1989 pracoval ako vedecký ašpirant v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave, kde od roku 1996 pôsobí ako vedecký pracovník. Bol redaktorom mesačníka Tvorba T (1990 – 1991), Slovenské pohľady (1991 – 1993), externým redaktorom prílohy SME v strednej Európe a šéfredaktorom časopisu Studia Slavica (1999).[1]

V roku 1995 obhájil dizertačnú prácu na tému Walter Benjamin a reflexia estetickej moderny. V rokoch 1996 – 1999 prednášal dejiny nizozemskej literatúry 20. storočia a viedol prekladový seminár z nizozemskej literatúry na Katedre germanistiky a nordistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2002 sa spolupodieľal na založení lektorátu holandského jazyka pri Katedre germanistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku existujúceho dodnes. V súčasnosti pôsobí na spomínanej Katedre a je riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV.[3]

  • Walter Benjamin a estetická moderna (Veda a Ústav svetovej literatúry SAV, 1999)
  • Signály z diaľky (Kalligram, 2004)
  • Psychoanalýza na periférii (Kalligram, 2007)
  • Krátke dejiny nizozemskej literatúry (Katolícka univerzita v Ružomberku, 2010)
  • Holandské portréty (Kalligram, 2010)

Prekladateľská činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Adam Bžoch sa zaoberá prekladom z nemeckého a holandského jazyka. Z holandčiny začal prekladať po smrti jeho predchodkyne Júlie Májekovej v období, keď pracoval ako vedecký ašpirant SAV v Bratislave. Prekladá diela prevažne zo severonizozemskej literatúry, pričom jeho obľúbené obdobie je medzivojnové obdobie, čo vyplýva aj z jeho doterajších preložených diel. Je autorom prekladu jedného z najznámejších, najčítanejších a najprekladanejších diel, pôvodne po holandsky písaného Denníka Anny Frankovej, za ktorý získal Cenu Jána Hollého (1997). Na svojom konte má aj množstvo prekladov diel známych holandských spisovateľov ako je Johan Huizinga, Ferdinand Bordewijk, Harry Mulisch, Jan Wolkers, Louis Couperus a iní. Adam Bžoch prekladal diela výlučne holandských autorov, nie flámskych (z „osobných dôvodov“), no predsa urobil jednu výnimku, keď preložil dielo Syr z dielne flámskeho spisovateľa Willema Elsschota, ktorý je skôr atypickým flámskym spisovateľom a dá sa povedať, že tematikou a žánrami svojich diel je bližší skôr severonizozemským autorom.

Preklady z holandčiny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1993 – Dve ženy (Harry Mulisch)
  • 1995 – Nasledujúci príbeh (Cees Nooteboom)
  • 1996 – Denník Anny Frankovej (Otto H. Frank (ed.), Mirjam Pressler (ed.))
  • 1999 – V holandských horách (Cees Nooteboom)
  • 2001 – Nebezpečná známosť alebo daalenberské listy (Hella S. Haasse)
  • 2002 – Kultúra a kríza (Johan Huizinga)
  • 2003 – Charakter (Ferdinand Bordewijk)
  • 2003 – Quissama (F. Springer)
  • 2005 – Žabiak a cudzinec (Max Velthuijs)
  • 2005 – Jé, jé, jé (Kaat Vrancken)
  • 2006 – Denník Anny Frankovej (2. vydanie) (Anna Franková)
  • 2006 – Objavenie neba (Harry Mulisch)
  • 2006 – Zakázaná ríša (Jan Jacob Slauerhoff)
  • 2008 – Psyché (Louis Couperus)
  • 2008 – Večery (Gerard Reve)
  • 2008 – Chlapec s husľami (Thomas Rosenboom), spolu s Martou Maňákovou
  • 2009 – Vyžierač, Titankovia, Malý básnik, Mene tekel (Nescio)
  • 2009 – Dom pri mešite (Kader Abdolah)
  • 2010 – Spoveď z pozostalosti (Marcellus Emants)
  • 2011 – Kultúra Nizozemska v 17. storočí (Johan Huizinga)
  • 2011 – Turecký med (Jan Wolkers)
  • 2012 – Syr (Willem Elsschot)
  • 2012 – Awater (Martinus Nijhoff)
  • 2012 – Verejné práce (Tomas Rosenboom)
  • 2013 – Pena a popol (Jan Jacob Slauerhoff)
  • 2014 – Eseje (Menno ter Braak)
  • 2014 – Veľké mlčanie (Erik Menkveld)
  • 2015 – Malý Johannes (Frederik van Eeden)
  • 2015 – Špinuška (Annie M. G. Schmidt, Fiep Westendorp)
  • 2015 - Denník Anny Frankovej (3. vydanie) (Otto H. Frank (ed.), Mirjam Pressler (ed.))
  • 2016 – Kultúrnohistorické eseje (Johan Huizinga)
  • 2017 – Modrá ako noc (Simone van der Vlugt)
  • 2017 – Drevo (Jeroen Brouwers)
  • 2017 – Tajný denník Hendrika Groena (Hendrik Groen)
  • 1997: Cena Jána Hollého za preklad diela Denník Anny Frankovej (Otto H. Frank a Mirjam Pressler, Slovart)
  • 2006: cena Nederlands Literair Productie- en Vertalingenfonds Prijs v Utrechte za doterajšie prekladateľské dielo
  • 2008: Rad Rytiera Oranžsko-Nassauského (jedno z najvyšších holandských vyznamenaní, ktoré mu v mene bývalej holandskej kráľovnej Beatrix odovzdal veľvyslanec Holandského kráľovstva na Slovensku Rob Swartbol)

Získal tiež tri knižné prémie Literárneho fondu – za rok 2002 za preklad diela Kultúra a kríza (Johan Huizinga), za rok 2006 za preklad diela Objavenie neba (Harry Mulish, Slovart) a za rok 2011 za preklad diela Turecký med (Jan Wolkers, Slovart).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Adam Bžoch [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2017-11-06]. Dostupné online.
  2. ŽITNÝ, Milan. Krátke dejiny nizozemskej literatúry – Adam Bžoch [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010, [cit. 2017-11-06]. Dostupné online.
  3. Štruktúra ústavu [online]. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, [cit. 2017-11-06]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]