Preskočiť na obsah

Adamov jazyk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality.
Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte.
Adamov jazyk
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Adamov jazyk[chýba zdroj] je podľa židovskej a kresťanskej tradície jazyk, ktorým údajne hovoril Adam, prvý človek na zemi, poprípade Eva, údajne prvá žena na svete zo záhrady Eden. Nevieme presne ako jazyk vznikol, buď na Adama hovoril týmto jazykom Boh, alebo ho vymyslel Adam, aby mohol opísať veci, zvieratá, rastliny a okolnosti okolo seba. Z lingvistického hľadiska je Adamov jazyk prajazyk, z ktorého sa vyvinuli všetky ostatné jazyky.[1] Ďalej existuje povesť o Babylonské veži z biblickej knihy Genezis, kedy sa ľudia rozhodli, že postavia vežu až do neba, ale tým si rozhnevali Boha. V tej dobe všetci ľudia hovoril rovnakým jazykom, ale pretože bol Boh rozhnevaný, tak rozdelil tento jazyk na niekoľko jazykov a rozohnal ľudí po celej zemi. O dare jazyka od boha hovoria aj iné kultúry, napríklad mezopotámska, čínska a arabská.[2] Mojžiš vo svojej knihe (6:5-6) tvrdí, že sa Adamov jazyk vytvoril v Edenskej záhrade a zanikol v Babylone pri stavaní Babylonskej veže. [1]

Maľba Babylonskej veže zo 17. storočia, olej na plátne

Zánik Adamovho jazyka

[upraviť | upraviť zdroj]

Známy je príbeh o Babylonskej veži z knihy Genezis. V tomto príbehu sa ľudia rozhodli, že postavia vežu, ktorá bude siahať až do neba, aby sa dostali k Bohu. Týmto konaním Boha nahnevali. Keďže v tej dobe všetci hovorili jedným jazykom (Adamovým), tak sa Boh rozhodol, že potrestá ľudí vytvorením viacerých jazykov, aby sa navzájom nedorozumeli. Tento trest mal za následok to, že sa ľudia nevedeli dohodnúť na dostavaní veže, ktorá neskôr padla. Podľa niektorých vežu zničil samotný Boh, iní (realisti) tvrdia, že padla sama kvôli zlým fyzickým podmienkam.[3][4]

Tento príbeh opisujú mormonisti vo viacerých literatúrach, taktiež je súčasťou kresťanských a židovských tradícii. Niektoré cirkvi a spoločenstvá spochybňujú pravdivosť tejto literatúry. [5]

Problematika a pochybnosti o existencii Adamovho jazyka

[upraviť | upraviť zdroj]
Model zikkuratu Etemenanki

Latinčina sa v 17. storočí stala nepotrebnou, pretože bol zložitá a plná nepravidelností. Vďaka rozvoju kníhtlače sa vydávali jazyky v národných jazykoch. Vytvorila sa tak potreba nového univerzálneho jazyka. Začal sa hľadať univerzálny jazyk, aby umožnil návrat do doby pred Babylonskou vežou a popletením jazykov. Hlavnou myšlienkou bolo hľadanie prajazyka v Adamovho pomenovanie tvorov. Uskutočnilo sa množstvo márnych pokusov identifikovať a obnoviť pôvodný Adamov jazyk.[6] Snaha židovských a kresťanských mysliteľov o obnovu Adamovho jazyka cez hebrejčinu alebo cez latinčinu, čínštínu, holandčinu a švédčinu. Už predtým existovali teórie, že Adam hovoril starou hebrejčinou, alebo chaldaickým jazykom [7], preto sa snažili Adamov jazyk obnoviť cez vtedajšiu hebrejčinu, avšak neúspešne.

Druhou možnosťou bola obnova jazyka cez symboly kabaly. Teológ Ramon Llull sa pokúsil reprezentovať najvyššie vecné a metodické pojmy pomocou umelých symbolov a veril, že tým sa mu podarí z nich odvodiť všetky ostatné pravdy a názorne reprezentovať ich súvislosti.[8] Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že Babylonská veža bola zikkurat. Iní veria, že hlavný zikkurat zvaný Etemenanki je identický s Babylonskou vežou.[9] Okolo tejto teórie sa vytvorili mnohé debaty, totižto Etemenanki bol postavený približne v 7. storočí pred Kr., avšak v tej dobe už existovali aj iné jazyky (napríklad egyptské jazyky, akkadčina, sumerčina), tým pádom nie je možné, aby sa vytvorili tak neskoro.[10] Mormoni a kresťania popierajú totožnosť Babylonskej veže s Etemenanki, iní si zas myslia, že sa v biblickej knihe Genezis neocitli presné informácie.

Adamov jazyk vo filozofii

[upraviť | upraviť zdroj]
Jakob Böhm

V jazykovej filozofii sa Adamov jazyk považuje za "jazyk všetkých jazykov", alebo prajazyk. Podľa Jakoba Böhma, Martina Heideggera, Waltera Benjamina a Johanna Georga Hamanna je Adamov jazyk "jazyk vecí a okolností", alebo inak "naturálny jazyk" (die Natur-Sprache).[11][12] Jakub Böhm tvrdí, že sa Adamov jazyk počas baroku považoval za jeden z najväčších záhad v histórii náboženstva. Neskôr sa začal skúmať z prírodovedného, mystického, no najmä lingvistického hľadiska.[13]

Historici a veriaci dodnes nevedia, kto bol vynálezcom tohto prajazyka. Podľa Paracelsusovej filozofie bol Adamov jazyk vytvorený samotným Adamom, vraj Boh mu dal za úlohu, aby veci, zvieratá, rastliny, okolnosti a pocity pomenoval podľa jeho vlastného úsudku.[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Adamic Language [online]. contentdm.lib.byu.edu, [cit. 2020-05-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ ČERMÁK, František. Jazyk a jazykověda. [s.l.] : Karolinum Press, 2011. ISBN 9788024619460. S. 67.
  3. ↑ Biblia - Sväté Písmo Generovanie veršov podľa súradníc [online]. svatepismo.sk, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online.
  4. ↑ ECO, Umberto. The Search for the Perfect Language. [s.l.] : Wiley-Blackwell, 1997. ISBN 978-0631205104. S. 7-10. (po anglicky)
  5. ↑ KNIHA MORMONOVA - ĎALŠIE SVEDECTVO O JEŽIŠOVI KRISTOVI. [s.l.] : Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Intellectual Reserve, Inc.), 2013. ISBN 978-1-59297-677-5.
  6. ↑ WAHLGREN, Yens. Stopařův průvodce po galaxii jazyků. [s.l.] : Swedish Arts Counci, 2019. ISBN 978-80-7432-965-4. S. 19.
  7. ↑ QUILES, Carlos. Indo-European.eu [online]. 2009-02-12, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ RUTHERFORD, Donald. Adamic language [online]. Routledge Encyclopedia of Philosophy, 1998, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. DOI:10.4324/9780415249126-DA072-1
  9. ↑ https://eprints.soas.ac.uk/3858/2/TowerOfBabel.AfO.pdf
  10. ↑ ČERNÝ, Jiří. Malé dějiny lingvistiky. prvé. vyd. [s.l.] : Portál, 2005. ISBN 8071789089. Kapitola 1. Lingvistická prehistorie 1.2 Mluvený jazyk v archaických společenstvích 1.2.3 Hypotézy o vzniku lidské řeči, s. 20-22. (po česky)
  11. ↑ SANDYWELL, Barry. Dictionary of Visual Discourse. [s.l.] : Routledge, 2016. ISBN 9781409401889. S. 116. (po anglicky)
  12. ↑ ZYWICZYNSKI, Przemyslaw. Language Origins: From Mythology to Science (Dis/Continuities). [s.l.] : [s.n.], 2018. ISBN 978-3631756034. Kapitola Philosophy of language. (po anglicky)
  13. ↑ BERTSCH, Janet. Storytelling in the Works of Bunyan, Grimmelshausen, Defoe, and Schnabel. prvé. vyd. New York : Camden House, 2004. ISBN 1-57113-299-6. S. 86. (po anglicky)
  14. ↑ BONO, James J.. Interpreting Nature in Early Modern Science and Medicine. Anglicko : [s.n.]. ISBN 9-780299-147945. S. 20-22. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adamov_jazyk&oldid=7148718“