Adaptácia oka
Adaptácia oka je schopnosť oka prispôsobiť sa veľkosti svetelného toku a farbe svetla. Oko človeka je schopné vnímať intenzitu osvetlenia v rozsahu 0,01 až 1000 luxov. Adaptácia na príslušnú intenzitu umožňuje orientáciu i v slabom osvetlení, pri silnom chráni sietnicu pred poškodením. Adaptačný systém optického systému ľudského oka tvorí:
- dúhovka - sústava svalov fungujúca na rovnakom princípe ako clona fotoaparátu. Reguluje veľkosť priemeru zrenice v rozpätí 2 až 8 mm a ovplyvňuje tak množstvo svetla, dopadajúce na sietnicu.
- samotné svetločivné bunky sietnice - tento systém je pomalší, ovplyvňuje okrem intenzity vnímaného svetla i jeho farbu (farebná adaptácia oka)
- samotné zrakové centrum v mozgu (adaptácia na úrovni centrálneho nervového systému, netýka sa priamo oka ako orgánu)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- adaptácia oka. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 47.