Administratívna kultúra

Administratívnu kultúru možno vo všeobecnosti chápať ako vzorec hodnôt, postojov, presvedčení a predispozícií charakterizujúcich administratívny systém ako verejnej tak súkromnej sféry. Každému administratívnemu systému prináleží určitá kultúra, ktorá nie je všade rovnaká a preto sa administratívne systémy medzi sebou môžu líšiť. Administraítvnu kultúru má aj každá organizácia, ktorá je súčasťou administratívneho systému, pričom sa vyskytuje vo forme nepísaných pravidiel, či hodnôt. Ide teda aj o istú víziu, analýzu alebo interpretáciu správania sa v organizáciach a medzi organizáciami (vzťahy medzi kolegami, medzi internými jednotkami v organizácii, k verejnosti, atď).

Administratívna kultúra podľa Dwivediho:

1. sa rozdeľuje na národnú, regionálnu a miestnu – v závislosti od historického vývoja sa formovala v týchto podmienkach inak,
2. obsahuje určité psychologické smery založené na predošlých skúsenostiach, mýtoch a tradíciach,
3. má vytvorenú štruktúru podliehajúcu okolnostiam a výzvam,
4. podlieha sociálnemu systému v spoločnosti, kultúre samotnej a je orientovaná na životné prostredie, ekonomiku a verejný život,
5. je dynamická, podlieha zmenám a je úzko spojená so synkrétizmom a kontinuitou,
6. je výsledkom socializácie v spoločnosti,
7. keďže administratívna kultúra sa týka hodnôt v spoločnosti, tak akákoľvek reforma by zmenila jej hodnoty od základov,
8. vplývajú na ňu globálne a regionálne trendy.

Administratívna kultúra, jej typy a verejná politika

Administratívnu kultúru má každý štát. Dôležitý prvok administrácie zohráva práve štátna správa a štát ako organizácia, ktorá je na vrchole štruktúry administratívneho systému, pričom sa snaží rozhodovať čo najlepšie v jeho prospech. To správne rozhodovanie závisí od administratívnej kultúry v štáte, pričom ju zároveň aj ďalej formuje v rôznych oblastiach spoločnosti. Administratívnu kultúru ovplyvňuje najviac politická kultúra a politický systém a tiež subkultúry ako účtovníci, právnici, ekonómovia, diplomati, vedci atď.

Administratívna kultúra je tiež ovplynená politickým systémom a je kultúrou nie jednotlivých politických úradov, ale samotnej verejnej správy. Peters rozlišuje pať typov administratívnej kultúry, pričom prvé tri platia vo vyspelých demokratických krajinách a zvyšné dve nie sú v dostatočne rozvinutej demokracii:

1. Trhová – kladie dôraz na vyjednávanie a zodpovednosť kladenú na ministrov a pri riešení určitej situácie občana sa budú brať do úvahy najmä špecifiká jeho prípadu a nie pravidlá, ktoré sú iba podobné jeho prípadu. Príkladom pre tento typ administratívnej kultúry je Veľká Británia.
2. Byrokratická – dôraz je kladený na formálnosť, čiže uplatňovanie pravidiel, čo je opakom trhovej administratívnej kultúry. Tento typ je využívaný v Nemecku.
3. Participačná - zapája občanov do procesu tvorby politiky, kde občania majú možnosť ovplyvňovať rozhodnutia politikov.
4. Bartrová – vznikla z polemiky o formalizovaných pravidlách v rozvojových štátoch, pričom jej hlavnou otázkou je, do akej miery tieto pravidlá občania rešpektujú. Bartrová administratívna kultúra je založená na výmene a osobnom obohatení.
5. Systém kultúry – potláča iniciatívu jednotlivcov a je nákladný. Tu však boli vytvorené paralélne štruktúry strany vlády, ktoré sa navzájom kontrolovali. Tento systém je typický vo východnom bloku, v komunistických krajinách.

Aj individuáli môžu byť súčasťou rozhodovania o administratívnej kultúre, pričom majú istý vplyv na implementáciu verejných rozhodnutí. Príkladom by mohlo byť Japonsko, ktoré má veľmi rozvinutú administratívnu kultúru a jej hlavným cieľom je zameriavanie sa na etiku v organizácii a spoluprácu s inými organizáciami. Dôležitou súčasťou rozhodovania v Japonsku je však poznanie jeho kultúry, pretože bez nej by žiadne rozhodnutie nebolo adekvátne.

Administratívna kultúra na Slovensku je založená na určitej postupnosti od minulosti do súčasnosti. Keďže Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, ktorého administratívny systém bol založený na silnej byrokratickosti, tak aj jeho administratíva nemala inú podobu. Neskôr sa začala do popredia dostávať demokracia, na čele s volenými parlamentnými zástupcami, ktorí riadia administratívu v mene ľudu. Avšak na Slovensku sme v minulosti mali komunistický režim s vládnucim postavením jednej strany, pre ktorý je typický administratívny systém kultúry. Po revolúcii sa vrátila demokracia s byrokratickou administratívnou kultúrou. Vláda zvolená v roku 2010 vo svojom programovom vyhlásení načrtla zmeny byrokracie na Slovensku a to tak, že je spájaná s konkrétnymi osobami, politickou motiváciou na jednej strane a politickou mocou na druhej strane. Možno zhrnúť, že od minulosti do súčasnosti si Slovensko prešlo viacerými administratívnymi kultúrami, no dnes prevažuje byrokratický typ, ktorý môže mať prvky participačnej administratívnej kultúry.

Prístupy administratívnej kultúry

Existujú tri základné prístupy administratívnej kultúry, ktoré sú založené na spoločných hodnotách ako sloboda, výkonnosť a zodpovednosť:

1. Deontologický – skúma etické a morálne aspekty ľudí a organizácií. Pri štúdiu administratívnej kultúry sa zameriava na etiku a morálku ľudí. Taktiež hľadá cnosti štátu predkladané v jeho ústave a iných právnych predpisoch, kde vidno do akej miery má štát rozvinutú administratívnu kultúru z tohto hľadiska.
2. Teologický – je založený na analýze úspešnosti rozhodnutí a ich požadovanom efekte. Do veľkej miery sa venuje dosahovaniu vytýčených cieľov a rešpektovaní hodnôt v spoločnosti, ktoré sú riadené teologickými doktrínami, pričom aj štátna správa by sa mala riadiť podľa nich. Tento prístup je však kritizovaný za neprinášanie adekvátnych výsledkov.
3. Duchovný – je zameraný na transcendentno a presvedčenia o existencii duchovného života, ktorý zasahuje do verejných služieb, etiky a hodnôt v spoločnosti. S nimi sa spája aspekt dobrého spravovania z verejnej sféry.

Tieto prístupy poukazujú na spoločné hodnoty administratívnych kultúr vytýčené v etike, morálnosti a religiozite administratívneho systému. Napríklad administratívna kultúra systému organizácií menej rozvinutých štátov sa bude práve týchto prístupov držať pri vytváraní noriem v štáte, ktoré budú ovplyvňovať aj hodnoty a pravidlá správania sa spoločnosti.