Adolf von Baeyer

	Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
	nemecký chemik
Narodenie	31. október 1835; Berlín, Nemecko
Úmrtie	20. august 1917 (81 rokov); Starnberg, Nemecko
Odkazy
Commons	Adolf von Baeyer
	Chemický portál; Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogenovaných aromatických zlúčeninách.

Život

Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelbergu, kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laboratóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získal doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Štrasburskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justusa von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.

V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londýne ocenila Baeyera Davyho medailou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.

Práca

Za Baeyerove hlavné úspechy môžeme považovať syntetizovanie a opísanie rastlinného farbiva indigo, vynájdenie fenolftaleínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie solí, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžeme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.

V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, z ktorých roku 1907 Leo Baekeland ako prvý syntetizoval bakelit.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adolf von Baeyer