Edirne

	Edirne
	gr. Άδριανούπολις
	mesto
	Osmanské külliye a nemocnica, ktoré postavil sultán Bajazid II.
Štát	Turecko
Fed. štát	Edrine
Nadmorská výška	42 m n. m.
Súradnice	41°40′37″S 26°33′20″V / 41,676944°S 26,555556°V
Obyvateľstvo	180 002 (2022)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Telefónna prevoľba	0284
	Poloha mesta v rámci Turecka
	Wikimedia Commons: Category:Edirne
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 41°40′37″S 26°33′20″V / 41,676944°S 26,555556°V

Edirne (novogr. Αδριανούπολη – Adrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka. Bolo založené cisárom Hadriánom ako Hadrianopolis a v súčasnej dobe má asi 120 000 obyvateľov. V minulosti bolo okolie mesta kvôli jeho strategickej polohe dejiskom mnohých významných bitiek.

Dejiny

Mesto má na bitky veľmi bohaté dejiny. Uskutočnilo sa tu nie menej ako 16 bitiek.

Antika

Toto miesto bolo osídlené už dlho pred založením Hadrianopolisu. Podľa gréckych mýtov tu založil mesto Orestés a pomenoval ho po sebe – Orestias. Bezprostredne pred Hadriánom tu však už stála trácka osada. Hadrián tuto osadu premenil na mesto, prestaval ho a ustanovil hlavným mesto tráckej provincie. Blízko mesta bol roku 324 porazený cisár Licinius a o 55 rokov neskôr tu bol v bitke proti Gótom zabitý cisár Valens. Od rozdelenia ríše v roku 395 patrilo pod východnú časť.

Byzancia a turecká doba

Mesto sa stalo jedným z najvýznamnejších miest v Byzantskej ríši. Viac-menej pokojné obdobie skončilo v roku 813, keď bolo mesto dobyté Bulharmi a chán Krum presídlil jeho obyvateľov na sever za Dunaj. Za dôb latinského cisárstva, roku 1205, tu bulharský cár porazil križiakov a v roku 1227 ho obsadil epirský despota Theodoros Komnénos Dukas, ktorého však Bulhari o tri roky znovu porazili. Sultán Murad I. dobyl toto mesto v roku 1360 a medzi rokmi 1365 a 1453 to bolo dokonca hlavné mesto celej Osmanskej ríše. Narodil sa tu aj sultán Mehmed II., ktorý neskôr dobyl Konštantinopol. Hadrianopol bol dôležitým kultúrnym mestom Grékov počas osmanskej nadvlády, boli tu mnohé významné grécke školy, kostoly, knižnice a mesto bolo významným centrom gréckych podnikateľských aktivít.

Od roku 1883 bolo sídlom Apoštolského vikariátu pre Trákiu Bulharskej gréckokatolíckej cirkvi (lat. Vicariatus Apostolicus Thraciae Bulgarorum), v meste bolo viacero chrámov, dva monastiere a kňazský seminár (kolégium). V roku 1926 bol zriadený Apoštolský exarchát v Sofii a vikariát v Adrianopole bol zrušený.

V roku 1905 v meste žilo 80 000 obyvateľov, 30 000 moslimov (Turci, Albánci, Cigáni); 22 000 Grékov; 10 000 Bulharov; 4 000 Arménov; 12 000 Židov; a 2 000 obyvateľov tvorili rôzne iné národnosti. Grécke obyvateľstvo sa v roku 1923 presídlilo do Grécka, po Grécko-tureckej výmene obyvateľov. V tento rok sa tu zároveň usadilo turecké obyvateľstvo z Grécka.

Vďaka svojej významnej polohe bolo častým terčom útokov a často sa tu menili vládcovia. Mesto striedavo patrilo Grékom, Byzantíncom, Bulharom, Turkom alebo dokonca Rusom.

Kultúra

Edirne tvorí svojou blízkosťou ku gréckym (7 km) a bulharským (20 km) hraniciam bránu do Turecka. Sú tu mnohé pekné mešity a sultánske paláce, z ktorých asi najviac vyniká Selimova mešita z roku 1575, vrcholné dielo najznámejšieho tureckého architekta a staviteľa Mimara Sinana. Má najvyššie minarety v Turecku, vysoké 70,9 metra. Medzi ďalšie známe budovy patrí Múzeum zdravia v külliye Bajazida II., (külliye je komplex budov nachádzajúcich sa okolo mešity), ktoré spadá pod Trácku univerzitu.

Kresťanská menšina má v meste dva pravoslávne kostoly, a to sv. Juraja (1880) a sv. Konštantína a Heleny (1869).

Od roku 2006 je Edirne v partnerskom vzťahu s mestom Loerrach v Nemecku.

Vzťah k Slovensku

V gréckokatolíckom seminári (kolégiu) v Adrianopole študoval aj Pavol Spišák, rodák z Telgártu, gréckokatolícky kňaz a prvý prekladateľ božskej liturgie do slovenčiny. Na štúdiá sa sem dostal vďaka bulharskému cárovi Ferdinandovi.

Školstvo

Trácka univerzita.

Stredné školy

Anatólska stredná škola 80. výročia republiky (80. Yıl Cumhuriyet Anadolu Lisesi po turecky)
Edirnská stredná škola (Anatólska stredná škola) (Edirne Lisesi po turecky)
Edirnská anatólska stredná škola Yildirim (Edirne Anadolu Lisesi – Yıldırım Anadolu Lisesi po turecky)
Edirnská anatólska stredná škola pedagogická (Edirne Anadolu Öğretmen Lisesi po turecky)
Edirnská stredná škola vied a matematiky Suleymana Demirela (Edirne Fen Lisesi po turecky)