Preskočiť na obsah

Exarchát (kresťanstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Exarchát je organizačná územná jednotka vo východných kresťanských cirkvách.

V závislosti od toho, ktorej cirkvi je súčasťou môže mať rôzne významy.

Východné katolícke cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východných katolíckych cirkvách je exarchát definovaný v CCEO, kán. 321 ako časť Božieho ľudu, ktorá pre zvláštne okolnosti nebola zriadená ako eparchia a ktorá z územného alebo iného dôvodu bola rozhodnutím zverená do správy exarchovi. Exarchát ustanovený rímskym pápežom (teda apoštolským stolcom) sa nazýva apoštolský exarchát, ak ho ustanovil patriarcha tak sa nazýva patriarchálnym exarchátom a ak ho ustanovil väčší arcibiskup tak sa nazýva arcibiskupským exarchátom. Patriarcha, resp. väčší arcibiskup môže zakladať exarcháty na svojom patriarchálnom území (porov. CCEO, kán. 146, resp. kán. 152), mimo tohto územia ich zriadenie môže navrhnúť rímskemu pápežovi (porov. CCEO, kán. 148 §3).

Vo východných katolíckych cirkvách v súčasnosti existujú tieto exarcháty:

Apoštolské exarcháty:[1]

Patriarchálne exarcháty:[2]

  • Arménska katolícka cirkev - Damask, Jeruzalem a Ammán
  • Maronitská cirkev - Jeruzalem a Palestína, Jordánsko
  • Melchitská gréckokatolícka cirkev - Irak, Kuvajt
  • Sýrska katolícka cirkev - Basra a Kuvajt, Jeruzalem (Palestína a Jordánsko), Turecko

Arcibiskupské exarcháty:[3]

  • Ukrajinská gréckokatolícka cirkev - Doneck-Charkiv, Luck, Odesa-Krym

Pravoslávne cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská pravoslávna cirkev má bieloruský exarchát na čele ktorého stojí exarcha ktorý má titul metropolita Minska a Slucka, patriarchálny exarcha celého Bieloruska.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]