Agrokomplex
Agrokomplex je pojem označujúci prepojenie viacerých odvetví alebo výrobných odborov národného hospodárstva na základe ich vzťahu k poľnohospodárstvu.
Definícia
[upraviť | upraviť zdroj]Existuje viacero významových definícií:
- Agrokomplex ako všeobecné označenie agro-priemyselného združovania podnikov v období ČSSR, ktoré vytvárali horizontálne i vertikálne prepojenia na báze produkcie poľnohospodárskej prvovýroby, jej spracovania v potravinárskom priemysle a servisných služieb v oblasti technického zabezpečenia a agrochemikálií v období 80.rokov až do 1989.
- Agrokomplex ako pracovné označenie Jednotných roľníckych družstiev JRD, resp. JZD v ČSSR v osemdesiatych rokoch 20.storočia, ktoré sa zlúčili do väčších hospodárskych útvarov a hospodárili na veľkých výmerových osevných plochách, zaoberali sa živočíšnou veľkovýrobou (prasacie farmy, hydinárske farmy, veľkochov hovädzieho dobytka), integrovali časť mechanizačných a agrochemických služieb a zaoberali sa tzv.pridruženou priemyselnou výrobou, často odlišnou od základného poľnohospodárskeho zamerania ( kovovýroba, píly, výroba nábytku, atď).
Najznámejším predstaviteľom takéhoto hospodárskeho subjektu bolo JZD Agrokombinát Slušovice v Zlínskom (vtedy Gottwaldovskom) okrese, ktoré viedol predseda František Čuba a premenil ho zo zaostávajúceho zanedbaného roľníckeho družstva z 50.rokov v prosperujúci podnik v 80.rokoch, znásobujúci za desať rokov desaťnásobne svoju produktivitu. Existovali aj iné agrokomplexy, niekedy označované aj ako agrokombináty, napr. JRD Agrokombinát Lehnice, atď.
- Agrokomplexy ako exportná komodita podniku pre zahraničný obchod Technopol a.s. Bratislava v rokoch 1983-1985, v rámci projektov obchodnej skupiny boli delimitované projektové práce, prípravné a obchodné činnosti a príprava stavebných dvorov v zahraničí, predovšetkým pre ZSSR. V roku 1984 došlo k predkontraktácii vzorového agrokomplexu v okrese Vychma - Viljandi v dnešnom Estónsku, práce boli zastavené zmenou hospodárskych priorít u odberateľa.
- Agrokomplex ako označenie výstavno-veľtržného podujatia od 60. rokov v ČSSR v meste Nitra, kde sa konali každoročne v auguste výstavy a poľnohospodársky veľtrh a podnik zabezpečujúci túto činnosť prežil po transformácii do súčasnosti a poskytuje vo svojom areáli pod menom Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra výstavné a veľtržné služby európskeho i národného charakteru.
Náhľad na agrokomplex Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Pred vstupom do EU sa v prístupových rokovaniach niektoré politické skupiny v krajinách EU zaoberali myšlienkou integrovať stredoeurópske krajiny a teda i SR, do EU bez agrokomplexu. Znamenalo by to, že poľnohospodárska politika v jednotlivých krajinách by sa určovala individuálne a bola svojim spôsobom autonómna. Rozbitie poľnohospodárskej výroby dosiahlo v jednotlivých krajinách rôznu mieru.[1]
Prístupové rozhovory nakoniec vzali do úvahy stupeň rozvoja resp. potrebnej pomoci a agrokomplex sa podriadil spoločnej poľnohospodárskej politike EU.
Do roku 1989 ešte mal plniť agrokomplex strategickú úlohu potravinovej sebestačnosti, dnes plní úlohy potravinovej bezpečnosti. Agrokomplex prežil trvalý tlak zo strany MMF a Svetovej banky na znižovanie štátnych subvencií a redukovanie produkcie, ako aj rozdelenie družstiev, na druhej strane sa potraviny stávajú tak ako voda, energia, informácie, strategickým materiálom, ktorý významne prispieva k celkovej konkurencieschopnosti jednotlivých krajín vo svetovej ekonomike.
Predovšetkým ekologické normy, ktorých prísnosť sa podstatne zvyšuje, zabezpečujú potravinovú bezpečnosť Slovenska a výrazne zefektívňujú vlastnú činnosť v porovnaní s doterajším vývojom.
V hodnotení prognostikov z roku 1996 sa písalo: "Téza zachovať družstvá ako väčšie poľnohospodárske celky sa ukázala byť správnou napriek všetkým dobre mieneným radám expertov zo zahraničia. Ak chceme riešiť rozvoj vidieka, ako aj regionálny rozvoj komplexne, znamená to nielen diverzifikovať činnosť družstiev, držať sa v podstate technologickej vertikály od výroby poľnohospodárskych výrobkov až po ich finálne spracovanie, ale mať aj zásadne iný pohľad na rozvoj vidieka."
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vybrané segmenty hospodárskej politiky, s.116, Slovensko a 21.storočie, Černá J.-Stanek, P.,vyd.Danubiapress, 1996
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Černá, Jana - Staněk, Peter: Slovensko a 21,storočie, výzva a šanca, 1996,Danubiapress, Bratislava,
- Truneček, Jan: Znalostní podnik ve znalostní společnosti, 2003, Professional Publishing, Praha