Aharon Barak

Aharon Barak
izraelský právnik, sudca, právny teoretik, profesor
Štát pôsob.	Izrael
Narodenie	16.9.193616. september 1936 (88 rokov) Kaunas, Litva
Národnosť	židovská
Štátna príslušnosť	izraelská
Zamestnanie	generálny prokurátor Štátu Izrael (1975 – 1978) sudca Najvyššieho súdu Štátu Izrael (1978 – 1995) predseda najvyššieho súdu štátu Izrael (1995 – 2006) profesor práva
Alma mater	Hebrejská jeruzalemská univerzita
Manželka	Eliševa Barak-Ussoskinová
Deti	4
Odkazy
Commons	Aharon Barak
Biografický portál

Aharon Barak (* 16. september 1936, Kaunas, Litva) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v Herzlija, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, Yale Law School a University of Toronto.

Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha Sudca v demokracii (2016). Barak býva považovaný za významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.

Životopis

Po druhej svetovej vojne sa Barakova rodina presťahovala do Izraela. V 50. rokoch 20. storočia Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na Hebrejskej univerzite. V roku 1958 získal LL.B. titul a v roku 1963 doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na Harvardovej univerzite a New York University School of Law. Po štúdiách zostal naďalej na Hebrejskej univerzite, kde sa v roku 1974 stal dekanom právnickej fakulty.

V rokoch 1975 až 1978 pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku 2006 pracoval ako sudca izraelského Najvyššieho súdu, z toho od roku 1995 ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou precedensov podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti.

Dielo (výber)

• Judicial Discretion (1989)
• Purposive Interpretation in Law (2005)
• The Judge in a Democracy (2006)
  • vyšlo v slovenčine ako Sudca v demokracii (2016)
• Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations (2012)
• Human Dignity: The Constitutional Value and the Constitutional Right (2015)
• viaceré články

Barakova filozofia

Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva v rámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe.

Menuje tri predpoklady, ktoré sú nutné pre realizáciu sudcovských úloh – sudcovská nestrannosť a objektívnosť, spoločenský konsenzus na prijímaných rozhodnutiach a dôvera verejnosti.

„	Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem... Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami... Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom	“
– BARAK, A. Sudca v demokracií, Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0

Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti.

Vysoko cení demokraciu, ktorá chráni hodnoty a ľudské práva. Venuje sa taktiež konceptu militantnej demokracie a otázkou boja proti terorizmu.

„	Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický... Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv... Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti... Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu.	“
– BARAK, A. Sudca v demokracií, Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0

Hodnotenie

Sudkyňa Najvyššieho súdu USA Elena Kaganová sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom Johnovi Marshallovi a svojom hrdinovi. V roku 1975 mu bola udelená Izraelská cena v oblasti právnych vied. V roku 1984 dostal Zeltnerovu cenu. V roku 2005 bol v internetovej súťaži 200 najväčších Izraelčanov denníku Ynet zvolený 39. najväčším Izraelčanom všetkých čias. Okrem pozitívnych ohlasov Barak našiel i mnohých odporcov. Jeho kritici často kritizujú prezentáciu Barakových myšlienok. Richard Posner Baraka označil ako osvieteného despotu, Robert Bork za zástancu „vlády sudcov“.