Ako stojí a leží

Ako stojí a leží (po česky jak stojí a leží, po angl. as is, po nemecky wie (er/es/sie) steht und liegt) je jednak doložka používaná pri dohodách o scudzovaní (t.j. spravidla v kúpnych zmluvách), ktorá znamená, že scudziteľ (t.j. spravidla predávajúci) nezodpovedá za vady veci určenej súhrnne, ktorú scudzuje (t.j. spravidla predáva), a jednak synonymum výrazu (vec) určená súhrnne (úhrnom, úhrnkom).

Zmluvy uzatvorené medzi podnikateľom a nepodnikateľom

V prípade spotrebiteľských zmlúv, teda akýchkoľvek zmlúv uzatvorených medzi podnikateľom a nepodnikateľom, je doložka "ako stojí a leží" neprípustná, pretože § 53 ods. 4 písmeno d a ods. 5 Občianskeho zákonníka výslovne hovorí: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:...vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu... Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na upresnenie platí aj:

• § 52: (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
• § 54: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ostatné zmluvy

Na Slovensku je "prenechanie veci ako stojí a leží" upravené v Občianskom zákonníku v § 501 (rovnaké znenie má do decembra 2013 rovnaký paragraf v českom Občianskom zákonníku). Tento paragraf znie: Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.

Napriek tomu, že prvá polovica textu paragrafu na prvý pohľad pôsobí tak, ako keby sa text vzťahoval na akékoľvek veci, výraz "ako stojí a leží" sa vždy vzťahuje len na veci určené súhrnne (synonymá sú: veci určené úhrnkom, veci určené úhrnom, veci určené úhrnne, po latinsky: veci určené per aversionem). Vec určená súhrnne je vec bez konkrétneho určenia jej kvantity a kvality (počtu, váhy, akosti a pod.), ide napríklad o obsah nejakého skladu, obsah vínnej pivnice, celé zariadenie reštaurácie a podobne (všetko bez individuálneho určenia jednotlivých vecí spolu tvoriacich obsah skladu/vínnej pivnice/zariadenia reštaurácie). Na klasickú kúpu, teda na kúpu veci, ktorá je individuálne určená, toto ustanovenie nemožno použiť.

Podľa slov M. Bednářa: ...ustanovenie o prenechaní veci ako stojí a leží sa použije iba v prípadoch, keď je vec prenechaná úhrnom, t.j. napríklad predávajúci predáva vybavenie konkrétnej reštaurácie ako úhrnne určenú vec (t.j. nešpecifikuje počty ani stav jednotlivých kusov vybavenia – stoličiek, stolov). Pre individuálne určené veci sa toto ustanovenie teda použiť nemôže. Keďže by v týchto prípadoch prevodu veci úhrnom bolo nesprávne zachovať úplnú zodpovednosť prevodcu za vady úhrnom prevedenej veci (napríklad pár kusov vybavenia reštaurácie by bolo poškodených), obmedzil zákonodarca túto zodpovednosť iba na tie vlastnosti veci, o ktorých scudziteľ vyhlásil, že ich vec má alebo ktoré si nadobúdateľ výslovne vymienil. Zmyslom predmetného ustanovenia je teda obmedziť prevodcovu zodpovednosť za vady veci, ak vec prevádzal úhrnom, nie umožniť prevodcovi vylúčenie jeho zodpovednosti za individuálne určenú vec (napríklad za prevod motorového vozidla alebo nehnuteľnosti) použitím termínu prevodu veci „ako stojí a leží“ explicitne v texte zmluvy.

Doklady

Skutočnosť, že sa paragraf vzťahuje len na veci určené súhrnne, vyplýva napr. z aktuálnych komentárov k Občianskemu zákonníku (pozri napr. komentáre k § 501 Občianskeho zákonníka v knihách Fekete-Feketeová 2012 a Nová práca 2013, a z českých Švestka 2009 a Knappová 2002) a z judikatúry (pozri nižšie). Vidno to aj na znení predchádzajúcej verzie Občianskeho zákonníka (§ 228 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.): Ak sa prenechajú veci, ako stoja a ležia (úhrnkom), nezodpovedá scudziteľ za ich vady, okrem ak veci nemajú vlastnosť, o ktorej scudziteľ ubezpečil, že ju majú, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil..

Judikatúra:

• Ústavný súd Slovenskej republiky v pomerne novom náleze III. ÚS 48/2012-25 z 28. marca 2012 vysvetľuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím Nejvyššího soudu České republiky (pozri nižšie) a celkovo vysvetľuje nasledovné: Zjavným účelom citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka [§ 501] je regulácia zodpovednosti za vady prenechanej veci vo vzťahu medzi zmluvnými stranami...Vyplýva to zo systematického zaradenia ustanovenia v Občianskom zákonníku. Zásadné vylúčenie zodpovednosti scudziteľa za vady veci, ktorá je prenechaná tak, ako stojí a leží ... je však dôsledkom právom aprobovaného zámeru jednej zmluvnej strany prenechať druhej zmluvnej strane veci určené súhrnom (per aversionem). Znamená to, že nadobúdateľ preberá všetky veci ako celok bez ohľadu na ich kvantitu a kvalitu a bez ohľadu na to, či ide o veci určené individuálne alebo druhovo. Najvyšší súd Českej republiky k tomu uviedol, že požiadavku určitosti predmetu kúpnej zmluvy pri predaji vecí určených súhrnne je nutné vzťahovať na vymedzenie tohto súhrnu za použitia údajov určených napríklad miestom, kde sa veci v určitom čase nachádzajú, na ich druhové určenie a podobne; nemožno ju naopak stotožňovať s konkretizáciou (individualizáciou) jednotlivých predávaných vecí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 32 Odo 441/2003 z 26. novembra 2003) ...ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia § 501 Občianskeho zákonníka.
• Rozsudok Najvyššieho súdu České republiky 32 Odo 441/2003 z 26. novembra 2003 vysvetľuje, že vec ako stojí a leží je vec určená úhrnne (napr. vo vete Predmetom kúpnej zmluvy [podľa Občianskeho zákonníka] môžu byť veci určené individuálne, druhovo, hromadne alebo úhrnne (ako stoja a ležia, to jest bez určenia druhu, množstva a akosti)). Okrem toho rozsudok upresňuje definíciu veci určenej úhrnne nasledovne: Dostatočné určenie predmetu kúpnej zmluvy... prípade predaje vecí úhrnom nemožno stotožňovať s konkretizáciou (individualizáciou) jednotlivých vecí, ktoré predmet takej zmluvy tvoria, ale je nutné vzťahovať k vymedzeniu tohto úhrnu za použitia údajov určujúcich napr. miesto, kde se veci k dátumu uzavretie zmluvy (napr. k dátumu určenému zmluvou) nachádzajú, ich druhové vymedzenie (bez súčasného určenia množstva) a podobne., čiže ak je predmet kúpnej zmluvy individuálne určený nie je to už kúpa veci určenej úhrnom a "dostatočné určenie" veci určenej úhrnom je niečo iné než individuálne určenie predmetu kúpnej zmluvy.
• Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 25 Cdo 1741/98 vysvetľuje: Podľa § 501 obč. zák. ... Citované ustanovenie predstavuje zvláštnu úpravu zmluvnej zodpovednosti za vady k veciam, ktoré sú v zmluve vymedzené úhrnne, teda bez rozlíšenia vecí určených individuálne či druhovo a bez ohľadu na ich akosť, množstvo, váhu, a pod. Pretože v zmluve o budúcej zmluve...bol predmet budúcej kúpy a predaja stanovený výslovným uvedením dvoch individuálne určených nehnuteľností - domu a pozemku, je dopad ustanovenia § 501 obč. zák. na zodpovednosť za vady vylúčený. Výraz "ako stojí a leží" v kontexte, ako je použitý v posudzovanej zmluve, preto nie je náležitosťou, ktorá by musela byť obsiahnutá v kúpnej zmluve.
• Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 32 Cdo 5430/2007 uvádza: Podľa správneho záveru odvolacieho súdu totiž o prípad podľa § 501 obč. zák. neišlo, lebo predmetom kúpnej zmluvy uzavrenej medzi účastníkmi neboli veci určené úhrnom, ale naopak individuálne označené v prílohe ... zmluvy.

Zmluvy medzi podnikateľmi

Uvedený paragraf 501 Občianskeho zákonníka platí aj pre kúpne zmluvy uzatvorené medzi dvoma podnikateľmi, ak ide o kúpu veci určenej súhrnne, pretože kúpna zmluva v zmysle Obchodného zákonníka je v § 409 definovaná tak, že sa ňou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu, čo priamo protirečí definícii veci určenej úhrnom. Z toho vyplýva, že na veci určené úhrnom sa aj pri zmluvách medzi podnikateľmi nepoužije Obchodný zákonník, ale Občiansky zákonník (nielen prípadne § 501, ale aj ostatné paragrafy Občianskeho zákonníka) ;porov. na potvrdenie napr. Rozsudok Najvyššieho súdu České republiky 32 Odo 441/2003 z 26. novembra 2003.

Zdroje

Zákony:

• Občiansky zákonník - zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení
• Občiansky zákonník - zák. č. 141/1950 Zb. v platnom znení
• Občanský zákoník - zák. č. 40/1964 Sb. v platnom znení
• Obchodný zákonník - zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení

Komentáre:

• FEKETE, Imrich; FEKETEOVÁ, Martina. Občiansky zákonník: prehľadný komentár. Bratislava : Epos, 2012. ISBN 9788080579722.
• Občiansky zákonník: s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 69/2012 Z. z. : platný od 1. januára 2013. Bratislava : Nová práca, 2013. ISBN 9788089350407.
• ŠVESTKA, Jiří, [et al.] Občanský zákoník. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2009. ISBN 978-80-7400-108-6. (po česky)
• KNAPPOVÁ, Marta; ŠVESTKA, Jiří; DVOŘÁK, Jan, a kol Občanské právo hmotné. I-III. Praha : ASPI Publishing, 2002. (po česky)

Vyššie spomínané judikáty:

• [1] Archivované 2013-09-30 na Wayback Machine
• [2]
• [3] (k tomu aj: [4])
• [5]

Ostatné:

• epravo.cz: Bednář, M.: Věci stojí a leží, právníci vědí a nevědí. 2011. URL: [6]
• [7]
• [8]
• [9]
• [10]