Helenidy

Helenidy
Šarsko-pindská horská sústava
horská sústava
Mytikas - najvyšší vrch masívu
Štáty	Albánsko,   Severné Macedónsko,   Grécko,   Srbsko
Región	Balkánsky polostrov
Nadradená jednotka	Alpsko-himalájska sústava
Susedné jednotky	Panónska panva, Trácko-macedónsky masív, Dináre, Iónske more, Egejské more
Podradené jednotky	Šar planina, Bistra, Karaorman, Grécke pohoria, Jakupica, Stogovo, Galičica, Baba, Paštrik, Koritnik, Korab
Súradnice	40°40′00″S 21°15′00″V
Najvyšší bod	Mytikas
- výška	2 917 m n. m.
- súradnice	40°05′08″S 22°21′31″V
Geologické zloženie	vápenec, pieskovec, dolomit, bridlica
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Masív na mape Európy
Časť masívu na mape Grécka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Helenidy (Albánsko-grécke pohoria alebo Šarsko-pindská horská sústava) sú rozsiahly horský systém v južnej časti Balkánskeho polostrova. Najvyšším vrchom je olympský Mytikas (2 917 m n. m.) a horstvo je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Polohopis

Pásmo Helenidy nadväzuje tektonickou líniou Drin - Peć na Dinársku sústavu a tiahne sa od južného Srbska cez západné Severné Macedónsko a Albánsko do Grécka. Zaberajú tak celú južnú časť Balkánskeho polostrova, pričom ich súčasťou je aj ostrov Kréta. Východným ohraničením Heleníd je línia údolí riek Ibar a Vardar v Srbsku a Macedónsku.

Delia sa na dva základné systémy; Šarský horský systém a Grécky horský systém. Jednotlivé pohoria oboch systémov sú malebné, plné vápencových štítov, priepastí, jaskýň a tiesňav.

Šarský horský systém

Geografia

Rozkladá sa v macedónsko-srbsko-albánskom pohraničí. Na východnej strane spadá strmo do Pološskej, Kičevskej a Prespanskej kotliny, na západe pokračuje do Albánska a na juhu do Grécka. Delí sa na dve časti - východnú a západnú, pričom vymedzenie tvorí Ochridská kotlina a údolie Čierneho Drinu a Radiky. Východná časť začína pohorím Šar planina (Titov vrh, 2 748 m n. m.) a pokračuje cez pohorie Bistra (2 163 m n. m.), Stogovo (2 273 m n. m.), Karaorman (2 243 m n. m.) a Galičica (2 255 m n. m.) do Prespanskej kotliny. Západná časť tohto systému je vyššia a začína na severe Paštrikom (1 989 m n. m.), pokračuje cez Koritnik (2 394 m n. m.), Korab (2 764 m n. m., najvyšší vrchol masívu) a Jablanicu (2 257 m n. m.) do Ochridskej kotliny.

Jedno z najrozľahlejších pohorí v Macedónsku je Jakupica, tvorené štyrmi lúčovito usporiadanými hrebeňmi - Karadžič, Golešnica, Jakupica a Dautica. Všetky sa zbiehajú na náhornej plošine, ktorej dominuje kužeľovitý vrchol Solunska glava (2 540 m n. m.). Pri macedónsko-gréckej hranici leží vysoké a členité pohorie Baba (Pelister, 2 601 m n. m.).

Členenie

• Severné Macedónsko
  • Šar planina - Titov vrh 2 748 m n. m.
  • Bistra - Bistra 2 163 m n. m.
  • Stogovo - Stogovo 2 273 m n. m.
  • Karaorman - Karaorman 2 243 m n. m.
  • Galičica - Galičica 2 255 m n. m.
  • Koritnik - Koritnik 2 394 m n. m.
  • Paštrik - Paštrik 1 989 m n. m.
  • Korab - Korab 2 764 m n. m.
  • Dešat - Velivar 2 375 m n. m.
  • Jablanica - Jablanica 2 257 m n. m.
  • Jakupica - Solunska glava 2 540 m n. m.
  • Baba - Pelister 2 601 m n. m.

Geologické zloženie

Horské oblasti Šarského systému sú vytvorené prevažne z paleozoických bridlíc, občas prestúpených kryštalickými horninami (Baba, Jakupica, Šar). Ale aj tu sa nájde vápenec (stred masívu Jakupica).

Podnebie

Subalpínske podnebie (v horstvách od 1 000 do 2 000 m n. m.) je teplejšie, tiež rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt sú menšie. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 – 7° C. Takéto podnebie je typické napr. pre oblasť Baby.

Vodstvo

Veľmi známe sú najväčšie jazerá v Macedónsku - Ochridské jazero, v ktorého hladine sa odráža pohorie Galičica, a Prespanské jazero v pohorí Baba. Voda Prespanského jazera mizne v krasových dutinách a napája nižšie položené Ochridské jazero.

Fauna

V mnohých horských oblastiach Šarského systému žijú medvede, vlky alebo líšky (Šar planina). Takmer všade sa dá stretnúť vysoká a diviačia zver a taktiež je možné zhliadnuť kamzíka. Hojne zastúpené sú hady a jašterice.

Ochrana prírody

Rozmanitosť krajinných typov a mimoriadnu pestrosť životného prostredia pre živočíchy podmieňuje tiež rastlinstvo. Na mnohých miestach boli vyhlásené chránené územia a národné parky. Ide napr. o Pelister a Galičica na macedónsko-gréckej hranici. Národné parky sú tiež v Albánsku.

Galéria

• 
  Šar planina
• 
  Korab - 2 764 m n. m.
• 
  Pohorie Baba - Pelister

Zdroje

• Publikácia Světová pohoří (Evropa, Jiří Šlégl a kolektív) - ISBN 80-242-0822-9
• Publikácia Jirásko, Leder, Lorenc: Jugoslávské hory. Praha, 1987
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helenidy na českej Wikipédii.

Geografický portál Portál vied o Zemi